Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Diskusia
192 Csaba Zahorán Holecovi používanie „maďarskej optiky" akokoľvek prieči, keď chce byť objektívny, nemôže nevziať tieto skutočnosti do úvahy. Musí sa teda pozrieť na Trianon aj maďarskými očami, ako, samozrejme, aj na maďarskej strane je nevyhnutné použitie „slovenskej“ či „rumunskej optiky“. Aj keď Trianoni Szemle a Nagy Magyarország prinášajú aj mnohé doteraz zanedbávané témy (patrí tu napr. otázka Sikulskej divízie /Székely Hadosztály/) a vypĺňaním medzier v bádaní vykonávajú aj záslužnú činnosť, súhlasím s tým, že nimi prezentované zmýšľanie možno považovať za krok vzad, za návrat do skoršieho štádia maďarskej historiografie. Pre časť ich článkov je charakteristický romantický etnocentrizmus, pripomínajúci „národobuditeľskú“ historiografiu, tendenčnosť (keď autor hľadá vhodné argumenty a dôkazy pre vlastnú prekoncepciu), resp. neodborný výber a používanie prameňov a odbornej literatúry. Nakoniec to vedie práve k tomu, čo redaktori a niektorí autori týchto časopisov s takým zápalom kritizujú u historikov susedných krajín: k obmedzenej historiografii s národným uhlom pohľadu, ktorá operuje s mýtmi a polopravdami. Pre čitateľov sú nepochybne ľahšie stráviteľné a príťažlivejšie rozhodne a jasne formulované, pre Maďarov pozitívne vyznievajúce naratívy než protirečenia rozoberajúci, sebakritický popis dejinných udalostí, no a prv spomenuté naratívy lepšie slúžia aj budovaniu spoločnosti na národnom základe. Lenže toto všetko bolo charakteristické pre historiografiu minulých dôb, a dnes je už z odborného hľadiska neudržateľné. Čo sa týka spoločenského efektu: je pravdou, že jednostranné hlásanie „maďarskej pravdy“ skutočne môže byť v danom prípade živnou pôdou pre nacionalistické vášne, hlavne u obecenstva s menšou (alebo žiadnou) znalosťou dejín, ale neoplatí sa jeho vplyv zveličovať. Triezve, odborne podložené argumenty sú lepšou odpoveďou ako „ideologické obušky“ a podráždené reakcie, aj keď tento spôsob argumentácie je často únavný a zdĺhavý. Roman Holec narazil pri analýze článkov Trianoni Szemle a najmä Nagy Magyarország aj na inú zaujímavú otázku. Jednému z autorov, Józsefovi Demmelovi, ktorého aj on považuje za talentovaného historika, vyčíta, „že sa nechal zneužiť“, že by „mal určite zvážiť, kam svoj text posiela“, aby nelegitimizoval navonok vedeckosť časopisu a nedodal „punc vierohodnosti“ i „všetkým v ňom obsiahnutým nezmyslom“.33 S týmto názorom mnohí súhlasia aj v Maďarsku, mnohí sú toho názoru, že seriózny historik by mal viac zvážiť, kde publikuje - a kde nie. Vo viacerých prípadoch je naozaj oprávnená obava, že keď sa kvalitné odborné články objavia vedľa slabších textov, tieto, hoc aj nezámerne, legitimizujú. Viac takýchto príkladov nájdeme tak v Nagy Magyarország, ako aj v Trianoni Szemle, kde sa vedľa korektných prác hojne vyskytujú aj zmätené úvahy a konšpiračné teórie, čo môže čitateľa poriadne zmiasť. Pritom keď si pozrieme celkové dielo Józsefa Demmela (alebo Jenő Gergelya či Gézu Jeszenszkého), hneď dokážeme posúdiť jeho výkon. Za kritizovaným publikovaním môže stáť aj úvaha, že nemusí byť na škodu, ak sa na stránkach spomenutých časopisov objaví prípadne aj iný pohľad. Môže to totiž prispieť k odbornej diskusii (dôraz tu je na odbornej). Pravda, „vďaka“ nie príliš vyspelej kultúre diskusie v Maďarsku, zaujatosť voči oponentovi a jeho nechutné (neraz politické) pranierovanie, žiaľ, často zatlačí odbornosť do úzadia, sťažujúc tým kultivovanú výmenu názorov, ktorú by súčasná maďarská spoločnosť tak veľmi potrebovala. 33. Holec, Roman c. d. s. 303.
