Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (16. évfolyam, 1992)

Kapráliková Zuzana: Tradičné nástroje ľudového rybárstva v obciach Vojka nad Dunajom a Kyselica

kríža. Druhý koniec viacmetrového lana, poskladaného na dne Člna, držal rybár. Pomocou tohto lana spúšťal sieť čereňa do vody a vyťahoval ju von. Neskôr uľahčovalo tento úkon používanie navijáka. Naviják bol kovový nástroj valcovitého tvaru, na oboch stranách opatrený ramenami. Bol umiestnený v zadnej časti člna a bolo naň namotané lano na spúšťanie siete. Pomocou navijáka spúšťali a dvíhali sieť bez väčšej námahy.

Týmto čereňom dokázali vyloviť aj dno rieky, lebo dlhé lano dovoľovalo spustiť sieť až na dno. Keď vytiahli plnú sieť, vyberali z nej ryby pomocou saka s dlhou rúčkou — „hosszúnyelu kiszedôszák“. Z neho potom vysypali ryby do člna, do ktorého predtým boli nabrali vodu.

Týmto veľkým čereňom lovili najmä v kanáloch, záplavových vodách. Na hlavnom toku Dunaja ho nepoužívali. Naraz ním vedeli vyloviť 30—40 kg rýb.

Tretím lapacím sieťovým nástrojom bola „millingháló“. „To, to mali veľmi obľúbenú sieť. Tú mali veľmi radi, lebo keď stúpala voda, to len tým lovili.“14

Kostru „millingháló“ tvorili tri drevené oblúky, na ktoré pripevnili trojuholníkovú sieť. Každá strana siete bola asi 2,5 m dlhá. K sieti bola pripevnená hrubšia tyč, ktorú nepripevňovali k člnu. Na voľnom konci tyče a asi 1 m od konca boli rukoväte, za ktoré rybár držal sieť. Aj týmto nástrojom lovili dvaja. Jeden rybár sedel v zadnej časti člna, vesloval a usmerňoval čln. Druhý sedel v boku člna, a držiac sieť za rukoväte ponáral a vyťahoval. Člnom sa spúšťali šikmo dolu tokom. Veslár duril ryby veslom do siete. „Vzadu sedel jeden a ten plašil ryby veslom. Išli krížom cez vodu, a keď vplávala do siete, ten sieť obrátil a rybu chytil. Len vtedy dvihli sieť, keď už ryba bola v nej. To bola veľmi zaujímavá rybačka, aj ju mali radi.“15 Rybár vysypal ryby zo siete rovno do člna. Keď sa už oplavili dosť ďaleko, pomocou lana alebo reťaza vytiahli čln na pôvodné miesto. Veslovať proti prúdu by bolo bývalo ťažké.

Rybolov s hádzačkou

V skúmaných obciach poznali aj ďalší lapači sieťový nástroj, hádzačku — „dobóháló“. Bola to kruhovitá sieť s priemerom 3—6 m. Rybári si ju sami viazali z priadze. Loviť ňou vedeli iba vo veľmi hlbokých vodách a jamách.

Po obvode siete sa ťahala šnúra, na ktorú navliekli olovené záťaže — olovené guľôčky, ktoré si rybári odlievali z kupovanej suroviny. Stred siete tvorila obruč „karika“. Do stredu siete sa lúčovite zbiehali tenšie vlákna z okrajovej šnúre a druhý koniec pokračoval cez obruč a napájal sa na viacmetrové lano. V obruči sa lano voľne pohybovalo-.

Zakladanie hádzačky si vyžadovalo veľkú zručnosť. Rybár stál chrbtom k vode, lano si omotal okolo zápästia a sieť si vyložil na ľavé plece. Časť okrajovej šnúry so záťažami, schytiac pravou rukou vzal do zubov, a rýchlo sa otočiac vyhodil sieť na vodu. Týmto rýchlym pohybom sa sieť ako tanier rozložila na vode. Olovené záťaže ju potom stiahli na dno a prikryli ryby. Vtedy rybár začal zdrhovať okrajové lano, kým sa sieť nezavrela a ryby zostali v nej. „To ju chytil do úst, a ako ju takto vyhodil, tak pekne sa rozprestrela na vode a taký kus zakryla. A tak sa ponorila, olovo sadlo na dno. Keď sieť prišla na dno, vtedy ju motúzom stiahli a zavrela sa. Co tam boli ryby dolu, zostali v nej, lebo sa tak pekne stiahla. A vtedy ju vytiahli a ryby boli vnútri.“18