Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (16. évfolyam, 1992)
Kapráliková Zuzana: Tradičné nástroje ľudového rybárstva v obciach Vojka nad Dunajom a Kyselica
Rybolov lapaním Pomocným nástrojom na lapanie rýb rukou bol chlopací kôš „tapo gató“. Bol to nástroj v podobe koša bez dna, ktorý si rybári plietli z vŕbového prútia zvlášť pre účely rybolovu. Ale tomuto účelu vyhovoval aj obyčajný kôš, ktorému chýbalo dno „Veľkí rybári“ (rybári z povolania) takto nelovievali. Koše boli nástrojom „rabsic“-ov, rybárov, ktorí nemali úradné povolenie na lov rýb. Alebo nimi lovili deti a ženy z dediny v malých stružkách po ustúpení záplav. „Ten kôš nemal dno, keď bolo treba, ..naschvál mu ho vybili, aby mali s čím ísť na ryby. Položili ho do vody, pekne, ako išli ryby, a ony zostali pod košom. Vtedy ich pekne povyberali, lebo bola voda plytká. Takto chytali, vždy chytili veľa. Kôš položili tam, kade išla ryba, potom ju vybrali rukou.“17 Rybolov s udicou Obľúbený bol aj lov s udicou. Kedysi lovili dlhou udicou s viacerými háčikmi — „fenékhorog “. Často bola dlhá 60—80 m, ale ani 100-metrová udica nebola zvláštnosťou. Bola to vlastne 60—100 m dlhá šnúra, na ktorej boli umiestnené na každé dva metre háčiky — „fűző “. Na týchto háčikoch boli rôzne návnady — „csali “, ktoré museli byť rozložené po šnúre vždy v presnom poradí. Na prvom háčiku bol červík, na druhom dážďovka, na ďalšom pijavica, potom zvlášť na tento účel pripravená odstáta „smradľavá“ slanina z podbradku a syr. Medzi jednotlivé návnady pripevnili kamene, ktoré stiahli udicu ku dnu. „. . . lebo to prilákalo ryby „tá návnada“, pozerali sme, ako boli návnady v rade, na ktorú berú viac, potom sme takú navliekali, nie iba takú, aj inú, lebo zrazu im prišla chuť na inú. Hlavne na mreny, na tie sme najradšej nastavovali dlhú udicu, také boli zaujímavé, keď sme tade preveslovali, tak narážali na bok člna“.18 Jeden koniec udice s pripevnenými návnadami a kameňmi vyviazali k tyči na brehu, druhý koniec pripevnili k zadnej časti člna a vyplávali na vodu. Šnúra musela byť úplne napnutá. Preto museli rybári zájsť s člnom tak ďaleko, ako to dovoľovala dĺžka šnúry. Museli pritom dbať, aby sa udica nezamotala. „Potom bolo treba dávať pozor, aby sa náhodou nedomotala, lebo potom bola kratšia. A keď boli návnady jedna pri druhej, na to už nebrali, udica musela byť narovno natiahnutá.“19 Dlhú udicu tiež nezakladali kolmo na breh, ale trocha šikmo. Keď- kamene stiahli udicu na dno, bolo treba iba čakať, aby na návnady začali prichycovať ryby. Podobným spôsobom lovili aj na živé návnady. — „rablóhalászat “. V tomto prípade používali 5—10 m dlhú šnúru, na ktorú rozložili živé ryby ako návnadu. Udicu tiež umiestňovali mierne šikmo k brehu. Jeden jej koniec zostal na brehu, priviazali ho ku skale a tú dobre „zahniezdili“ do štrku. Druhý koniec vyniesli člnom na vodu. Na navlečenie živých rýb používali obyčajné háky, dvojháky alebo háčiky na lovenie šťúk,. Dravé ryby prehltli navlečené rybky a tak uviazli na háku. Rybolov na ľade Uvedené spôsoby rybolovu využívali rybári od jari do jesene. Ani vžime úplne neprestali loviť, ale lovili menej ako inokedy. V zime v zamrznutých vodách lovili len čereňom. Najprv prerúbali na ľade sekerou prieruby — štvorcový otvor, do ktorého vedeli spustiť sieť čereňa. Okolo tohoto otvoru vysekali menšie diery — „böködő lukak “. Do nich
