Az Esterházy család cseszneki ága - Források és tanulmányok az Esterházy család cseszneki ágának történetéről I. - A Veszprém Megyei Levéltár kiadványai 28. (Veszprém, 2013)
Márkusné Vörös Hajnalka: A cseszneki Eszterházy-uradalom megszervezése és gazdálkodása a 17-18. században
Márkusné Vörös Hajnalka Márkusáé Vörös Hajnalka SPRÁVA A HOSPODÁRENIE NA ESTERHÁZYOVSKOM PANSTVE CSESZNEK V 17-18. STOROCÍ Stúdia pri spracovaní hospodárstva panstva v 17-18. storocí a jej stále diferencovanejsej správy vy- chádza z analyzy pramenov nachádzajúcich sa v archívnom fonde predmetnej rodovej línie ulozenom v Bratislave. O moznostiach hospodárenia na obyvanych i opustenych usadlostiach panstva v casoch tureckej nadvlády vypovedajú predovsetkym dobové súpisy. Na základe tychto pramenov mozno nazriet' do kaz- dodenného zivota obyvatelöv samotného hradu Csesznek a k nemű patriacich piatich obyvanych dedín: Szentlászló, Csetény, Sikátor, Réde a Szombathely. Konkrétne súpis z roku 1689 vypovedá o chove zvierat a o pestovanych plodinách v podhradí. Zmeny v správe majetkov a v jeho hospodárstve, vrátane zaciatkov alodiálneho hospodárstva, nastali pravdepodobne za cias hlavného kapitána hradu Csesznek a hlavného zupana Fejérskej stolice, Frantiska Esterházyho (1692-1746). V tejto súvislosti pramene hovoria o náraste pol'nohospodárskej pődy na úkor lesného porastu, o premenách v oblasti panskych sluzieb a o zmenách v spősobe správy. K diferencovanému vybudovaniu správy panstva doslo v casoch zemepána biskupa Imricha Etser- házyho (1746-1763) zdrzujúceho sa ale najmä v Nitre a v dobovom Presporku (Bratislave). Zmenila sa hospodárska správa panstva a dopodrobna reguloval kompetencie a povinnosti panskych hospodár- skych úradníkov pocnúc riadiacim prefektom cez hlavného úctovníka, kasnára, provizora az k panskym spánom, polesnym. Po smrti nitrianskeho biskupa Imricha Esterházyho (1763) sa panstvo rozdelilo medzi viacerych dedi- cov, ktorí sa svojho podielu ujali postupne po dosiahnutí veku dospelosti. V case urbariálnych reforiem (1769) vlastnil Gabriel Esterházy majetky Szentkirály, Szentlászló, Szombathely, Lókút a Ácsteszér. Neskőr do mad'arskych dedín scasti prist'ahoval Nemcov. Generál a od roku 1777 hlavny zupán Vesprímskej stolice Imrich Esterházy (1722-1792), zdedil majetky Réde, Gyirót, Sikátor a Szépalma. On zacal s vystavbou kastiela v obci Réde, kde neskőr vybudoval sídlo svojho panstva. Ján Esterházy disponoval s obcami Bakonyoszlop, Csetény, Borzavár, Koromla, Hajmás a lokalitou Veim puszta. Bol zakladatelöm bakonyoszlopskej rodovej vetvy. 82
