Az Esterházy család cseszneki ága - Források és tanulmányok az Esterházy család cseszneki ágának történetéről I. - A Veszprém Megyei Levéltár kiadványai 28. (Veszprém, 2013)
Novák Veronika: Az Esterházy család tallósi és galántai ingatlanainak és gyűjteményeinek sorsa a 20. században
Novák Veronika Novák Veronika OSUDY NEHNUTEĽNOSTÍ A ZBIEROK ESTERHÁZYOVCOV V TOMÁŠIKOVE A GALANTE V 20. STOROČÍ Príspevok je venovaný osudom nehnuteľností a zbierok rodu Esterházy v 20. storočí. Posledným majiteľom galantského neogotického kaštieľa bol v prvej polovici 20. storočia Ladislav Esterházy, žijúci inak v maďarskom Bakonyszombathelyi. V roku 1928. predal kaštieľ, no nárokoval si na jeho hnuteľnosti. V Štátnom archíve v Bratislave pobočke v Šali sa v tejto súvislosti nachádzajú dva dôležité dokumenty. Ide o zápisnicu z predaja spomínaného kaštieľa a zoznam všetkých hnuteľných predmetov v ňom. Druhý dokument nám umožňuje ďalšie sledovanie osudu nábytkového zariadenia kaštieľa i vtedy spísaných kníh. Nábytok a knižnica Ladislava Esterházyho sa ešte v roku 1928. nachádzala v kaštieli. Nakoľko nábytok bol chápaný ako súčasť osobných vecí, po vyhotovení inventáru bez problémov bol prevezený na bakonyszombathelyské sídlo do Maďarska. Osud knižnice a archívu však nebol taký jednoduchý. Knižná zbierka pozostávajúca z 3000 zväzkov kníh, s najstaršou tlačou z roku 1547., najmladšími z posledných desaťročí 19. storočia a zviazané archívne dokumenty (napr. 23 zápisníc Zemplínskej stolice z rokov 1792-1812, alebo protokol mesta Sátoraljaújhely z roku 1804.) nezostali spolu. Viac ako 100 vybraných zväzkov sa ocitlo na Univerzite Komenského v Bratislave, časť na pamiatkovom úrade, iná časť sa nachádza v Slovenskom národnom archíve, no z veľkej časti na dodnes neznámom mieste. Svedkom kultúrno-historického významu a umenovednej mecenatúry rodu je súpis egyptskej zbierky Michala Esterházyho, nachádzajúcej sa v kaštieli v Tomášikove. Súpis bol vyhotovený v roku 1925. a obsahoval 273 položiek rôznych predmetov. Príspevok sám osobe je dôkazom toho, že ak chceme dejiny rodu spracovať čo najviac vjej úplnosti, nemôžeme sa spoliehať len na domáce (maďarské) archívne výskumy. Musíme vyhľadať viedenské bratislavské, pražské archívy, archív vo Forchensteine. Len takto a vďaka získaným živým kontaktom možno priniesť na svetlo sveta nové, doposiaľ skryté poklady. 148
