Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
III. Réka Kis: 1956: symboly, akcenty, interpretácie
III. 1956: symboly, akcenty, interpretácie 37 Tento proces má vplyv tak na formulovanie otázok historickej vedy, na jej akcenty a hľadiská, ako aj na kultúru pamäti. Vo svojej štúdii by som sa chcel stručne dotknúť, majúc na zreteli meniacu sa interpretáciu roku ’56, štyroch základných otázok, uzlových bodov, ktoré sú dnes predmetom živého diskurzu. 1. Prečo spomedzi krajín sovietskeho bloku práve v Maďarsku vypukla revolúcia a prečo v roku 1956? 2. Ktoré boli hlavné charakteristické znaky revolúcie a boja za slobodu? 3. Ktoré boli hlavné charakteristické znaky následnej pomsty? 4. Krátkodobé a dlhodobé dôsledky roku ’56, a teda otázka, či to bol „klinec do rakvy“ alebo „svorník“? 1. Cesta k revolúcii Prvý okruh otázok, ktoré si táto štúdia kladie, sa týka cesty k revolúcii, jej príčin a okolností, ktoré jej predchádzali. Prečo najmohutnejšia a najúčinnejšia otvorená ozbrojená revolúcia proti sovietskemu impériu vypukla práve v Budapešti a prečo práve v októbri 1956? Táto otázka nie je ani taká jednoduchá, veď po roku 1945 sa vlastne celá východo-stredná Európa stala sovietskou záujmovou sférou v čoraz rýchlejšom tempe. Národy tohto priestoru, ako aj národy bývalého Sovietskeho zväzu znášali etablujúcu sa komunistickú diktatúru rovnako ťažko. Navyše boli všade podobné aj prejavy krízy stalinistického systému začiatkom 50. rokov. Preto pri skúmaní príčin vypuknutia maďarskej revolúcie sa v poslednom čase upriamuje stále viac pozornosti na niektoré špecifické, od ostatných štátov regiónu odlišné črty vývoja maďarských dejín, ktoré čiastočne môžu dať odpoveď na otázku, že prečo po Berlíne a Poznani práve tu došlo k najmasívnejšiemu odporu voči sovietskemu systému. Veď spontánne masové demonštrácie prebiehali aj v Berlíne v roku 1953 a v Poznani v lete 1956, tie však mali predovšetkým ekonomickú, resp. sociálnu motiváciu. Otvorené povstanie proti stalinistickému zriadeniu a sovietskej nadvláde však vo východo-strednej Európe vypuklo nakoniec len v Maďarsku. Jednou z často spomínaných príčin je, že po roku 1945 sa v Maďarsku, na rozdiel od ostatných štátov regiónu - aj keď iba na krátky čas a vo veľmi krehkej forme - zablyskla nádej na možnosť parlamentnej demokracie. V roku 1945 sa konali obmedzené, celkove však slobodné volby. V týchto voľbách komunisti utrpeli porážku a maloroľnícka strana sama (ako zberná strana demokratických síl) získala 57 %. Pravda, z dnešného pohľadu vieme, že demokratická transformácia uprostred preberania moci maďarskými komunistami so sovietskou pomocou nebola reálna. V tieni sovietskej vojenskej okupácie sa krajina v tom čase už pohybovala na nútenej dráhe. V Sovietmi naoktrojovanej koaličnej vláde kľúčové kreslá dostala komunistická strana so 17 %-ným volebným ziskom.
