Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
III. Réka Kis: 1956: symboly, akcenty, interpretácie
38 Réka Kiss Napriek tomu však osobný zážitok súčasníkov z demokracie (akokoľvek ambivalentnej a krehkej) predstavoval pre maďarskú spoločnosť mimoriadne cennú skúsenosť.4 Navyše v rokoch diktatúry toto koaličné obdobie získalo na hodnote a bolo ešte príťažlivejšie. Je pochopiteľné, že v roku 1956 sa maďarská spoločnosť obrátila pre symboly a heslá práve k tomuto obdobiu. (Propaganda Kádárom vedenej komunistickej strany sa neskôr pokúšala dehonestovať revolúciu obvinením, že chcela reštaurovať medzivojnové obdobie. Medzi požiadavkami revolúcie však niet ani stopy po niečom podobnom.) Stojí za to doplniť tieto myšlienky poznámkou súčasníka o týchto udalostiach z novembra 1956. Významný maďarský spisovateľ a mysliteľ László Németh vtedy napísal: „Poučením z dejín je, že revolúcie neboli ani tak odpoveďou najutláčanejších národov na tyraniu, ako skôr národov najviac zatlačených naspäť.“ Dochádza k nim nie tam, kde sa život stal jednoducho neznesiteľným, ale tam, kde národ s prebudeným vedomím svojich možností je najviac konfrontovaný s ich obmedzovaním, s ich zatlačením naspäť. Podľa Németha revolúcia roku 1956 bola dôsledkom napredovania maďarskej spoločnosti (teda nie štátu!) aj napriek politickým okolnostiam a slabému výkonu mocenskej elity, jej prebudenia v 19. - 20. storočí a potom, po roku 1945, jej rýchleho násilného zatlačenia naspäť.5 6 Esejista László Németh videl korene vzplanutia revolúcie v potlačených ašpiráciách spoločnosti, ktorá, i napriek politickým okolnostiam, nadobudla silu. V odbornej historickej literatúre sa v súvislosti s predhistóriou revolúcie roku 1956 často spomína ako pozoruhodný charakteristický znak vnútorného vývoja maďarských dejín skutočnosť, že v Európe 20. storočia najviac systémových zmien prebehlo v Maďarsku, kde sa - v spojitosti s často sa meniacou medzinárodnou konšteláciou - striedali revolúcie, kontrarevolúcie a násilné intervencie zvonka. To spôsobilo jednak opakujúce sa vystriedanie elity5 a jednak pokračujúce traumatizovanie spoločnosti, pričom sa neriešili základné problémy sociálneho a politického života. Počnúc rokom 1945 bola v maďarskej spoločnosti začatá - ako ďalšia z mnohých - radikálna štruktúrna premena. Komunistická strana si takpovediac už v prvej chvíli vzala na mušku sily, ktoré mohli byť schopné klásť odpor proti diktatúre: politické strany, historické cirkvi, predchádzajúcu politickú a kultúrnu elitu, majetné meštianske vrstvy, samostatne hospodáriacich roľníkov, organizované robotníctvo, sociálnych demokratov a nakoniec aj určité skupiny komunistov. V 50. rokoch začalo v Maďarsku trestné konanie v nejakej veci proti každej tretej rodine. Represia bola sprevádzaná obrovským náporom propagandy označujúcej celé sociálne skupiny ako nepriateľské. S použitím násilia likvidovali nielen značnú časť predchádzajúcej politickej, ekonomickej a kultúrnej elity, ale na stranu porazených sa dostali aj nové elity nastupujúce 4 KISS M., Sándor. Utak 56-hoz, utak 56 után. Budapest : Mundus, 2006, s. 45-67. RAINER M., J. Az 1956-os... s. 24. 5 NÉMETH, László. A magyar forradalomról. Budapest : Nap Kiadó, 2011, s. 72. 6 GYARMATI, György. Töprengések 1956 októberéről (Válasz helyett). Múltunk 2006 Č. 4„ s. 50-51.
