Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)

IX. Ildikó Bajcsi: Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne a v okrese Komárno, hlavne so zreteľom na Maďarov v Československu

144 Ildikó Bajcsi Prejavy symbolického odporu v Komárne Aj v prípade Komárna je korektné konštatovanie Attilu Simona týkajúce sa postoja Maďarov na Slovensku k revolúcii, že „bádateľ môže namiesto demonštrácií referovať iba o jemnejších formách odporu, najmä o takzvaných symbolických činoch.“45 Kým oficiálne dokumenty poukazujú na to, že obyvateľstvo Komárna a Komárňanského okresu podobne ako oficiálne stanovisko Komunistickej strany Československa jed­noznačne odsúdilo revolúciu, tieto zistenia odzrkadľujú názor takých funkcionárov, ktorí boli bezpodmieneční posluhovači komunistického režimu. Jednak vedúci úrad­níci slovenskej národnosti boli dominantnejšie prítomní v úradoch, na druhej strane pre maďarských úradníkov a funkcionárov bola tiež charakteristická bezpodmienečná lojalita k režimu. Pri výskume rôznych foriem revolučného odporu 1956 sa tak často musíme spolie­hať na spomienky - rozhovory oral-history, denníky, spomienkové články v novinách atd. Tieto pramene odzrkadlujú aj to, že nielen revolúcia mala veľkú odozvu medzi československými Maďarmi, ale v kruhu menšinovej komunity panovala vyslovene sympatia s revolúciou, ktorú vyvolalo národné cítenie.46 To potvrdzuje aj príbeh Lajosa Bogára (ďalej L. B.), ktorý vyzdvihol svoj súcit s revolučnými povstalcami. L. B. sa na­rodil v roku 1935 v obci Moča (Dunamocs), vzdialenej 25 km od Komárna; základnú vojenskú službu vykonával medzi rokmi 1955 a 1957.47 Po tom, čo ho ako obsluhovača motorového člna povolali do Komárna, pridelili ho k „staviteľom mostov“ a „vypoži­čali“ ich k Dunaju od pohraničiarov.48 L. B. ako strážca hraníc počas celého mesiaca hliadkoval pri Dunaji od Medveďova po Moču s dvoma vojakmi; z nich jeden bol veliteľom.49 Raz, keď sa na Dunaji Maďarom pokazil motorový čln, L. B. sa im pokúsil pomôcť. Jeho nadriadený slovenskej národnosti mu to nedovolil: „Hovorím, čoho sa bojíš [...] viem po maďarsky, všetko, dohovorím sa s nimi a potom [...] potom [...] nie, nedovolili mi, lebo už ako povedal ten staršina veliteľ, že »V mene útvaru Sloven­skej republiky vám rozkazujem aby ste išli na breh!« Po tom som ho poslúhol a išiel som. Hovorím, čoho sa bojíš?“50 Následne bol L. B. prepustený zo služby, pretože si 45 To znamenalo spievanie hymny, kladenie vencov alebo nosenie smútočnej stužky, príp. odopretie podporiť odsu­dzujúce vyhlásenia. SIMON, A. Az 1956-os forradalom..., s. 239-240. O takýchto protestoch referuje aj viacero rozhovorov: Az 1956-os forradalom visszhangja a Felvidéken. Oral-history rozhovory. Pripravil: Vajda, Barna­bás. 2006. Fórum Kisebbségkutató Intézet, Rukopis. Ádám Szesztay vo svojom spise pomenúva aj protirežimové demonštrácie (česko)slovenských Maďarov, je to však nepravdepodobné. SZESZTAY, Á. Nemzetiségi kérdés..., s. 40-41. 46 SIMON, A. Az 1956-os forradalom..., s. 234. 47 Rozhovor s Lajosom Bogárom. 17. máj 2016. Komárno 48 Tamtiež 49 „Aby sme nepustili nikoho neznámeho cez hranice, aby sme chránili hranice. Museli sme ísť z Medveďova až do Štúrova, aký rozkaz sme dostali. Vymieňali veliteľov, boli sme dvaja vojaci v motorovom člne a jedného veliteľa sme dostali od pohraničiarov, on dirigoval, kam máme ísť, akým smerom máme ísť.“ Tamtiež. 50 Tamtiež

Next

/
Oldalképek
Tartalom