Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)

VIII. Štefan Gaučík: Zaubdunté životné pribehy z južného Slovenska z rokov 1956 - 1957

VIII. Zabudnuté životné príbehy z južného Slovenska z rokov 1956 - 1957

121

V činnosti ľudových súdov (a čiastočne prokuratúr) nastala v rokoch 1947,9 194810 a 1952 zmena (Hlavná prokuratúra sa podľa sovietskeho vzoru stala manuálne ovládaným orgánom, ktorý mohol zasahovať aj do mechanizmov riadenia štátu). Zákon č. 64 prijatý 30. októbra 1952 výrazne zmenil organizačnú štruktúru a kompetencie československých (všeobecných a špecializovaných) súdov. Ľudové súdy spolu s krajskými tvorili súdy všeobecného typu. Ich územnú kompetenciu určili podľa okresov. Ich úloha bola definovaná ideologicky. Ľudové súdy mali chrániť spoločenský poriadok, štátne usporiadanie, jeho socialistický rozvoj a socialistický majetok; osobné, pracovné a majetkové práva občanov; práva socialistických organizácií. Komunistická moc postavila súdy do široko chápanej „výchovnej“ úlohy. Súdy mali povinnosť vytvárať občiansku lojalitu, posilňovať rešpektovanie zákonov, uvedomenie si ochrany socialistického majetku v kruhu obyvateľstva, dodržiavanie pravidiel práce a spoločenského spolunažívania.11

„Kladivo“ komunistickej moci

Rozsudky ľudových súdov boli prijaté na základe zákona 86/1950 Zb., ktorý bol platný do roku 1961. Aj preto stojí za to venovať chvíľu pozornosti myšlienke a cieľom zákona. Odborníci histórie práva považujú zákon 86/1950 Zb. za míľnik v rozvoji slovenského práva, pretože týmto zákonom bola v právnom systéme odstránená dlhotrvajúca dvojkoľajnosť (rakúsko-uhorský a všeobecný vojenský právny systém). Niektoré analytické právne výklady tohto zákona sú síce abstraktné, ale faktom je, že jeho spoločensko-historický dosah bol negatívny a prísnosť drakonická. Zákon bol zverejnený 12. júla 1950 a vstúpil do platnosti 1. augusta 1950. Jeho tvorcovia kládli dôraz na hlavné tresty (trest smrti, strata slobody, opatrenia nápravno-výchovného rázu). Vedľajšie tresty boli uložené spolu s hlavnými (napríklad strata občianstva, vyhostenie, konfiškácia majetku). Zákon súdom umožnil, aby pri uložení trestov bol zohľadnený aj pôvod a politické názory trestancov. K zmierneniu prísnych opatrení došlo iba koncom roka 1956, ktoré upravoval zákon 63/1956 Zb.12

9 Slovenská národná rada svoje nariadenie č. 88. vydala 19. decembra 1947. Nariadenie upravuje kompetencie ľudových súdov. Závažnú časť prípadov bolo pridelených krajským súdom. RAŠLA, A. Ľudové súdy..., s. 163.

10 Zákon č. 33/1948 obnovil predchádzajúce retribučné opatrenia do konca 1948 v záujme upevnenia komunistických mocenských pozícií. Na Slovensku išlo o nariadenie Národnej rady č. 33/1945.

11 VOJÄČEK, Ladislav - KOLÁRIK, Jozef - GÁBRIŠ, Tomáš. Československé právne dejiny (1918-1992). Text a pramene. Bratislava : Paneurópska vysoká škola, 2011, s. 196-197.

12 BALIŠOVÁ, Kristína. Systém trestov podľa zákona č. 86/1950 Zb. (Trestný zákon) a ich aplikácia v ČSR (Structure of penalties according to the criminal code No. 86/1950 and their application in the Czechoslovak Republic). COFOLA 2010: The Conference Proceedings, Brno : Masaryk University, 2010.