Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
VIII. Štefan Gaučík: Zaubdunté životné pribehy z južného Slovenska z rokov 1956 - 1957
122 Štefan Gaučík Reakcie na revolúciu 1956 a ich štátnomocenské retorzie V súdnych fondoch a fondoch prokuratúr levického štátneho archívu sa dokumenty písané v slovenčine vzťahujú v úzkom ponímaní na obdobie medzi 19. októbrom 1956 a 17. decembrom 1957.13 V policajných zápisniciach z výsluchov, v obžalobách prokuratúr, svedeckých výpovediach a zápisniciach ľudových súdov sa nachádzajú zlé a neúplné preklady maďarských textov. Materiály zo spomínaných 22 súdnych sporov obsahujú záležitosti dvanástich Maďarov, deviatich Slovákov a jednej osoby s nejasnou národnostnou príslušnosťou. Najmladší odsúdený mal 23 rokov, najstarší 61. Takmer polovicu z odsúdených tvorili roľníci, samostatne hospodáriaci na menších parcelách. Medzi 22 odsúdenými sme našli len jedinú ženu. Tresty odňatia slobody vo väzbe predstavovali spolu 6,16 rokov. Dĺžka podmienečných trestov - s 1 až 2 rokmi podmienečného odňatia slobody - bola veľmi nízka, len 17 mesiacov. Prísny trest - väzenie v pracovnom tábore, spolu 3,41 rokov - dostali traja Maďari a traja Slováci. Som zvedavý na to, aké názory sa vytvorili o udalostiach v roku 1956. A podľa rozsudkov ľudových súdov a ich zdôvodnení je možné zrekonštruovať represívne úmysly moci slúžiace konsolidácii politického režimu. Oplatí sa preskúmať aj to, kde a za akých podmienok sa stali udalosti, spory, vyjadrenia názorov, ktoré boli z pohľadu moci posudzované ako nebezpečné. Takými lokalitami boli okrem súkromných bytov najčastejšie aj centrá a spoločenské priestory vidieckeho života: obchodné družstvo Jednota, obchody potravín Zdroj, bufety štátnych majetkov, pracoviská (závody, vinohrady), poštové úrady, verejné priestory a ulice. Vyhlásenia sa pohybovali na širokej škále: popri kritike spoločnosti a systému zohrávali dôležitú úlohu aj osobné, rodinné, majetkové krivdy, predsudky voči iným skupinám, znova vygenerované spory. Nie je náhoda - a to by chcelo sociologický prístup -, že v období diktátorského útlaku viac ako polovica kritických vyjadrení (alebo vyjadrení považovaných za kritické) vznikla v stave pod vplyvom alkoholu. Každopádne tieto fakty boli ľudovými súdmi zaznamenané, delikventom boli aj vyčítané, ale neboli prijaté ako ospravedlňujúci faktor. Otvorená kritika alebo iný ako oficiálny názor boli považované za vedomú činnosť bez ohľadu na to, či boli delikventi pri ich vyjadrení pod vplyvom alkoholu alebo nie. 13 Rozhodnutia okresných súdov o rehabilitáciách samozrejme pochádzajú z rokov 1990-1992. Vyskytuje sa ešte jedna žiadosť z roku 1969, resp. súdny spis z roku 1958.
