Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
VIII. Štefan Gaučík: Zaubdunté životné pribehy z južného Slovenska z rokov 1956 - 1957
120 Štefan Gaučík komunistickej strany. V spisoch okresných výborov strany v Šahách, Leviciach a Želiezovciach takmer vôbec nerezonovali udalosti v Maďarsku.3 V utajovaných dokumentoch sa sporadicky objavuje iba aktivizácia členstva Csemadoku pre podporu režimu.4 Môžeme pozorovať aj známky vedomého selektovania, nakoľko tu z roku 1956 chýbajú spisy a všetky zápisnice Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska v Šahách. V Leviciach sa zase nápadným spôsobom nezachovala žiadna dokumentácia z druhej polovice roku 1956. Regionálna slovenská i maďarská tlač vychádzajúca od roku 1950 - nazvaná síce roľnícka, ale v skutočnosti stranícka - bola v službách propagandy.5 Táto štúdia sa obmedzuje na preskúmanie čiastkových prvkov siedmich sporov ľudového súdu. Cez spáchané „zločiny“ kladiem dôraz na prísnosť rozsudkov a ich zdôvodnenie. Rozsudky ovplyvnili život jednotlivcov a ich rodín - v mnohých prípadoch tragicky, lebo napríklad tí, ktorí dostali najprísnejšie tresty, boli internovaní do českých pracovných táborov. Spomínané prípady spája smutná skutočnosť, že všetci postihnutí boli rehabilitovaní až v rokoch 1990 - 1992. Žiadosti o finančné odškodné mohli podať na ministerstvo spravodlivosti. O osude poškodených - ak ešte vôbec žili a podali žiadosti o odškodnenie - nemáme žiadne informácie. „Hlas ľudu“ Inštitúcia ľudových súdov v Československu vznikla v období založenia národného štátu v roku 1945. Košický vládny program obsahoval tézu založenia ľudových súdov na potrestanie vojnových zločincov, kolaborantov a funkcionárov a členov fašistických strán.6 Činnosť ľudových súdov (Národný súd, okresné a miestne ľudové súdy) upravovalo nariadenie Slovenskej národnej rady č. 33/1945 (o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva). Ich činnosť bola v mnohých prípadoch oprávnená, ale často aj viazla, bola zaujatá a spochybniteľná.7 Orgány vnútra mohli Maďarov a Nemcov kolaborujúcich s nacistami a fašistami okamžite internovať. Toto však bolo aj vhodným nástrojom na masové zadržanie tých, ktorí dokázateľne nespáchali žiaden vojnový zločin, konfiškáciu ich majetku a na ich vyhostenie a deportáciu.8 3 Pozri napr. Štátny archív v Nitre, pobočka Levice (ďalej len ŠA N PL), Okresný výbor KSS Želiezovce (ďalej len OV KSS Ž), Zápisnice 29.11.1956 - 2.5.1657. 4 ŠA N PL, OV KSS Ž, Zápisnice byra Okresného výboru KSS v Želiezovciach zo dňa 13.12.1956, 9/333. 5 Časopisy (Hlas roľníka - Földműves szava, Smelšie vpred - Bátrabban előre, Za pokrokovú dedinu) sa nachádzajú v levickej pobočke Štátneho archívu v Nitre. 6 SZARKA, László. Jogfosztó jogszabályok Csehszlovákiában 1944-1949. Elnöki dekrétumok, törvények, rendeletek, szerződések. Komárom : MTA Etnikai-Nemzeti Kisebbségkutató Intézet - Kecskés László Társaság, 2005, s. 37-51. 7 GABRZDILOVA-OLEJNlKOVA, Soňa - OLEJNlK, Milan - ŠUTAJ, Štefan. Nemci a Maďari na Slovensku v rokoch 1945-1953 v dokumentoch I. Prešov : Universum, 2005. s. 83-87. Pre právnu analýzu retribučného zákona a pre právno-historickú úlohu ľudových súdov pozri RAŠLA, Anton. Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1969, s. 101-154. 8 GAUCSlK, István. Lemorzsolódó kisebbség. A csehszlovákiai magyarság jogfosztásának gazdasági háttere 1945 - 1948. Bratislava : Kalligram, 2013, s. 233-234.
