Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)

VII. Zsuzsanna Varga: Chýbajúce vidiecke príbehy z roku 1956

110 Zsuzsanna Varga V malých obciach v krajine sa revolučné hnutie začalo spravidla demonštráciou a sprievodom, počas ktorého ľudia odstraňovali symboly komunistickej diktatúry z budovy radnice, straníckej kancelárie a školy: červenú hviezdu, portréty Rákosiho a Stalina, tabule cti a hanby. V mnohých prípadoch zničili aj evidenciu o povinnom odovzdávaní kontingentov a daní.10 Nie náhodou spálili práve tieto dokumenty. Sys­tém povinného odovzdávania kontingentov bol v obciach najnenávidenejšou inštitú­ciou Rákosiho režimu. Ako som vyššie spomenula, odvolávajúc sa naň, gazdovia boli obťažovaní a trestaní potrebou odovzdávania plodín, peňazí, ako aj väzením. V spoje­ní s násilnou organizáciou družstiev to spôsobilo v priebehu rokov veľmi veľa krívd na jednotlivcoch, ako aj na kolektívoch. So zreteľom na túto skutočnosť je pochopiteľné, ako aj skutočne oceniteľné to, že aj napriek mnohým pretrpeným porušeniam práva v roku 1956 vidiecky ľud neviedla pomsta. Ľud konal pokojne, čo svedčí o jeho velkej politickej zrelosti: namiesto systému miestnych rád vytvoril nové orgány moci. Prebiehalo to spravidla takým spôsobom, že zvolali v dedine schôdzu, ľudové zhromaždenie, kde - precvičujúc priamu demokra­ciu, zvolili nové orgány samosprávy. Niekde ich označovali národnou radou, inde revo­lučným či národným výborom. Boli zvolení aj noví lídri. Dôveru si získali v komunite známe a rešpektované osoby (napr. statkári, učitelia, kňazi, ktorí sa tešili všeobecnej úcte). Všade sa našli takí iniciátori, ktorí sa postavili na čelo udalostí aj napriek kriv­dám, ktoré prežili v predchádzajúcich rokoch. V rovnakom čase sa začala aj organizácia ozbrojených síl, národnej gardy, vytvorených revolúciou. Vidiecke komunity vedeli veľ­mi dobre: presadzovanie záujmov je nemožné bez ozbrojeného zboru zostaveného z ich vlastných členov. Okamžité zriadenie revolučných orgánov vyjadrujúcich priamu demokraciu po­ukazuje aj na to, že v ľuďoch boli ešte stále živé skúsenosti s miestnou mocou vybu­dovanou po druhej svetovej vojne. Od jesene 1944 sa doterajšia mocenská a adminis­tratívna organizácia v Maďarsku rozvrátila dôsledkom vojen so sovietskou armádou. Odstraňovanie trosiek, organizácia verejného zásobovania potravinami, naštartova­nie výroby, ako aj povinnosť plnenia požiadaviek Červenej armády prinútila miestne komunity k samoorganizácii. Vznikli rôzne mocenské orgány na obecnej a mestskej úrovni, a to pod rôznymi názvami - ľudové, národné, závodné výbory. Národné vý­bory sa nestali len fórami miestnej politiky, ale vykonávali aj výkonné, zákonodarné a občas aj sudcovské úlohy.11 10 VALUCH, Tibor. Agrárkérdések és a magyar falu 1956-57-ben. In Évkönyv VIII. Budapest: 1956-is Intézet, 2000, 286-302. 11 IZSÁK, Lajos: Rendszerváltástól - rendszerváltásig. Magyarország története 1944-1990. Budapest : Kulturtrade Kiadó, 1998.12-13.

Next

/
Oldalképek
Tartalom