Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
VII. Zsuzsanna Varga: Chýbajúce vidiecke príbehy z roku 1956
VII. Chýbajúce vidiecke príbehy z roku 1956 111 Iniciátorom vidieckeho autonómneho organizovania bola na jeseň 1956 v podstate tá istá generácia, ktorá na prelome rokov 1944/45 po odchode frontu zorganizovala reštartovanie miestneho politického a hospodárskeho života. V mocenskom vákuu, ktorý vznikol na jeseň 1956 rozpadom systému miestnych rád, teda taktiež ožila autonómna organizácia. Novovzniknuté orgány sa snažili prevziať do svojich rúk riadenie života danej obce. Za najdôležitejšiu úlohu vytýčili udržanie poriadku a pokoja, ochranu súkromného vlastníctva, respektíve zabezpečenie verejného zásobovania. Ich vodcovia, ktorých by sme mohli označiť aj ako poriadkumilovných revolucionárov, mali kľúčovú úlohu v tom, že sa len málokedy vyskytlo zúčtovanie a pomsta dôsledkom napätia nahromadeného v päťdesiatych rokoch.12 Velká väčšina vidieckej spoločnosti zastávala názor, že treba vyčkať, kým vzniknú nezávislé súdy, a im má byť ponechané vyriešenie minulých krívd. Požiadavky roľníkov K zmene moci došlo teda aj na vidieku. Nové, zdola organizované revolučné orgány nemeškali sformulovať pre vládu Imreho Nagya požiadavky, od ktorých očakávali čo najrýchlejšie opatrenia. Ťažobu nahromadeného napätia dokazuje, že nesformulovali prosby a návrhy, ale jednoznačné požiadavky, ktoré zaznamenali aj v písomnej forme. Je veľmi zaujímavé, ako podobne sa prejavilo roľníctvo pochádzajúce z rôznych vzdialených sídiel. Spoločnou charakteristikou rôznych proklamácií a oznámení bolo, že jednotlivé skupiny roľníckej spoločnosti s odlišným postavením a záujmami jednotne požadovali nápravu krívd z predchádzajúcich rokov. Požiadavky roľníkov sa dajú rozčleniť na dve veiké skupiny. Na jednej strane nájdeme medzi nimi všetky tie, s ktorými sa vidiecky ľud stotožnil, teda základné ciele revolúcie a boja za slobodu. Požadovali stiahnutie sovietskych vôjsk, likvidáciu nenávideného Űradu štátnej bezpečnosti, zavedenie systému viacerých politických strán, obnovu občianskych slobôd. Od prvého okamihu bola zrejmá požiadavka národnej nezávislosti, ako aj zdôraznenie národnej identity. Dožadovali sa zavedenia Kossuthovho štátneho znaku, deklarácie 15. marca, respektíve Vianoc, Velkej noci a druhého dňa Turíc za sviatok, ďalej vyhlásenia 6. októbra za deň národného smútku a 23. októbra za národný sviatok. Požadovali, aby boli v maďarskej armáde zavedené uniformy primerané maďarským národným tradíciám. 12 Aj najnovšie výskumy upozorňujú na tento jav: KISS, Réka - M. KISS, Sándor - SZEKÉR, Nóra: 56-os portrék. Végzetes sorsok a forradalomból. Rubicon, 2016, č. 10-11. s. 4-5.
