Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)

VII. Zsuzsanna Varga: Chýbajúce vidiecke príbehy z roku 1956

VII. Chýbajúce vidiecke príbehy z roku 1956 109 Paralelne s vyvíjaním hospodárskeho nátlaku sa začal proces násilnej kolektivizá­cie.5 Povinným modelom sa stal sovietsky kolchoz, ktorý bol maďarským tradíciám úplne cudzí. Aby zlomili odpor súkromných poľnohospodárov, spojili kampane týka­júce sa organizácie družstiev so sceľovaním pozemkov. Za jeden rok niektoré pozemky viackrát zmenil majiteľa, čo viedlo k úplnej neistote vo výrobe. Následky sa stali čoraz vážnejšími: státisíce ľudí opustili poľnohospodárstvo, bolo čoraz viac neobrobenej zeme, poklesla výroba.6 Zmena, ktorá sa dostavila po smr­ti Stalina v lete 1953, znížila nebezpečenstvo „explózie” a priniesla nádej. Opatrenia vlády Imreho Nagya výrazne zmiernili povinné odovzdávanie kontingentov a daní, zaťažujúce roľníkov, a hospodárenie urobili plánovateľnejším, a čo je ešte dôležitejšie, umožnili vystúpenie z družstiev.7 Na vidieku prijali tieto korekcie pozitívne, čoskoro sa však ukázalo, že radosť bola predčasná. V roku 1955 sa kolektivizácia dostala znovu na denný poriadok. Rákosiovci sa teda vrátili k stalinskému modelu, čo viedlo k ob­rovskému sklamaniu a nespokojnosti v kruhu vidieckeho obyvateľstva. Tejto jesennej kolektivizačnej kampani v roku 1955 sa v odbornej literatúre nevenuje takmer žiadna pozornosť, hoci práve toto vysvetľuje, prečo sa v lete 1956 stali už hromadnými krízové javy na dedinách.8 Do tej doby sa už komunistická strana konfrontovala so všetkými vrstvami roľníckej spoločnosti. Zmena moci na vidieku V celej krajine sa zaktivizovala miestna spoločnosť, aj keď na vidieku sa to v porovnaní s Budapešťou uskutočnilo s určitým oneskorením. Tento fázový posun je pochopi­teľný, uprostred dobových komunikačných pomerov bolo totiž potrebných niekolko dní na to, aby sa správy dostali aj do vzdialenejších sídiel. Zároveň nebolo spočiatku ľahké ani zorientovať sa v správach. Kým Rádio Kossuth - sprostredkujúce názor stra­­ny - vyhodnotilo udalosti ako kontrarevolúciu, zatiaľ Rádio Szabad Európa hovorilo o revolúcii.9 Niet preto divu, že v mnohých prípadoch sa miestna spoločnosť „pohla“ len vtedy, keď sa cezpoľní robotníci vrátili z miest a porozprávali, čo videli a čo zažili. Vo výmene informácií medzi mestom a dedinou zohrali dôležitú úlohu aj železničiari. 5 Najnovšie výsledky výskumníkov zaoberajúcich sa výskumom kolektivizácie v Maďarsku zahŕňa nasledovná štú­dia: HORVÁTH, Sándor - Ö. KOVÁCS, József (szerk.): Állami erőszak és kollektivizálás a kommunista diktatúrában. Budapest : MTA BTK Történettudományi Intézet, 2015. 6 SZAKÁCS, S. A földosztástól..., s. 335-336. 7 Tamže, s. 337-343. 8 Magyar Nemzeti Levéltár - Országos Levéltár (MNL-OL), f. M-KS 276.f. 53. cs. 304. ő. e. Jegyzőkönyv a Politikai Bizottság 1956. szeptember 28-án tartott üléséről. 2. A KV Mezőgazdasági Osztályának jelentése Vas, Győr, Zala, Somogy és Baranya megyék egyes termelőszövetkezeteiben tapasztalható kilépési törekvésről. 9 KENEDI, JÁNOS. A forradalom hangja. Magyarországi rádióadások 1956. október 23. - november 9. Budapest : Szá­zadvég Kiadó, 1989. 16-96.

Next

/
Oldalképek
Tartalom