Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
VII. Zsuzsanna Varga: Chýbajúce vidiecke príbehy z roku 1956
108 Zsuzsanna Varga Predmetom tejto štúdie sú teda vidiecke udalosti počas revolúcie v roku 1956, ktoré prebehli predovšetkým na dedinách. Na úvod stručne zhrniem, aké napätie sa nahromadilo dôsledkom agresívnej agrárnej politiky Rákosiho režimu. Osadiac do tohto historického kontextu ukážem, akým spôsobom prebehla zmena moci v malých obciach. Veľkú pozornosť treba venovať analýze požiadaviek roľníkov a z nich vykresľujúcej sa vízie. Na záver bude reč aj o tom, ako sa k tomu stavala po 4. novembri Kádárova vláda, ktorá sa dostala k moci so sovietskou vojenskou pomocou. Násilná sovietizácia maďarského vidieka V roku 1948, reagujúc na zmeny na medzinárodnej pôde, Stalin nariadil ako súčasť prípravy na tretiu svetovú vojnu čo najrýchlejšiu kolektivizáciu poľnohospodárstva v krajinách patriacich pod sovietsku sféru vplyvu.2 V Maďarsku sa to stretlo s veľkým odporom, keďže pred niekoľkými rokmi, dôsledkom pozemkovej reformy v roku 1945, sa stalo dominantným maloroľnícke poľnohospodárstvo.3 Niet teda divu, že o spoločné hospodárenie prejavili záujem len tie vrstvy, ktoré nedisponovali pozemkom, respektíve menší statkári. Široký okruh roľníckej spoločnosti sa však nechcel vzdať súkromného hospodárenia. Vládna moc na to reagovala spôsobom, že na jednej strane zúžila produkciu tovaru roľníctva, ako aj ich trhové vzťahy, na strane druhej sa v každom ohľade snažila uvoľniť, ba dokonca zlikvidovať pridržiavanie sa poľnohospodárov súkromného majetku, predovšetkým pôdy. Počas druhej svetovej vojny udržali, ba dokonca rozšírili systém povinného odovzdávania kontingentov, zavedený ako súčasť vojnovej ekonomiky, ktorý komunistická strana stále viac využívala na svoje vlastné ciele - na rozbitie súkromnej statkárskej spoločnosti. Spočiatku niesli najväčšie bremeno zámožnejšie vrstvy, označovaní ako „kulaci“, ale od roku 1951 drasticky zvýšili záťaž pre povinné odovzdávanie úrody aj v prípade malých a stredných roľníkov. Oneskorené plnenie sa stalo trestným činom. Pod označením „priestupok v oblasti zásobovania” dostali státisíce rodín peňažné tresty či trest odňatia slobody. Účinným nástrojom v rukách moci sa stal aj daňový systém, medzi rokmi 1949 - 1953 sa v priemere strojnásobila daňová záťaž pre hospodárstva.4 2 SWAIN, Nigel. Eastern European Collectivisation Campaigns Compared, 1945-1962. In IORDACHI, Constantin - BAUERKäMPER (eds.). The Collectivization of Agriculture in Communist Eastern Europe. Comparison and Entanglements. Budapest-New York : CEU Press, 2014. s. 497-534. 3 SZAKÁCS, Sándor: A földosztástól a kollektivizálásig, 1945-1956. In GUNST, Péter (ed.). A magyar agrártársadalom a jobbágyság felszabadításától napjainkig. Budapest : Napvilág, 1998. 287-298. 4 VARGA, Zsuzsanna. „Kényszeríteni kell a parasztot...” (Hatalom és agrártársadalom az 1950-es években) In SZEDERJEST Cecília (ed.): Megtorlások évszázada. Politikai terror és erőszak a huszadik századi Magyarországon. Salgótarján-Budapest, Nógrád Megyei Levéltár-1956-os Intézet, 2008. S. 53-65.
