Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)
Alexander Mušinka: Rómske komunitné centrá
>oo 56 en "O CD Q. CO O Druhý moment, ktorý je dôležitý pre pochopenie mojich úvah je fakt, že pri delení Rómov na Slovensku, je významnejším faktorom než vnútroetnické delenie tejto skupiny to, či ide o rómsku komunitu dedinského typu alebo mestského typu. Podľa mojich skúseností je veľmi výrazný rozdiel medzi Rómami, ktorí bývajú na dedinách a tými, ktorí bývajú v mestách. Ide hlavne o možnosť prístupu k spoločenským inštitúciám, rozdielnosť v aplikácií občianskych princípov, vymožiteľností práva a pod. Moja skúsenosť a teda aj úvahy v tomto príspevku sa budú orientovať práve na situáciu Rómov v dedinskom prostredí. Čo sa týka Rómov v mestskom prostredí, nevylučujem, že tu môže často ísť o identické, alebo veľmi podobné problémy, avšak určite tu budú vstupovať aj iné faktory, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú tento fenomén. Všeobecne môžeme o rómskych komunitných centrách uvažovať minimálne v troch rovinách a) komunitné centrum ako miesto prezentácie kultúry ako takej (vrátane rómskej) b) komunitné centrum ako miesto rozvoja rómskej (národnej) identity c) komunitné centrum ako miesto vzdelávania (v najširšom význame tohto pojmu), ktoré má zmenšovať rozdiely medzi rómskou a nerómskou komunitou. V prvej rovine, ak uvažujeme o rómskych komunitných centrách ako o mieste, kde by sa mala prezentovať a) rómskym komunitám kultúra ako taká b) nerómskym (ale aj rómskym) komunitám rómska kultúra. Môžem z vlastnej skúseností povedať, že vytváranie nových rómskych komunitných centier nemá absolútne žiadny význam. A už vôbec nemá význam investične budovať nové priestory alebo dokonca budovy určené iba na tento účel. Ďaleko viacej a s väčšou efektivitou sa môžu využívať miestne kultúrne zariadenia (kultúrne domy, telocvične, spoločenské sály, školy a pod.), ktoré v tej ktorej obci slúžia práve na tento účel. Snáď iba v prípade, že obec takéto zariadenia nemá, je možné uvažovať s výstavbou nových, avšak aj tieto by mali byť budované veľmi opatrne. V niektorých prípadoch definovanie takýchto nových centier ako rómskych môže viesť k zlepšeniu postavenia Rómov v obci, ale môže to mať aj presne opačný účinok. Inak povedané, efektívnejšie by bolo realizovať hudobné či divadelné vystúpenia, koncerty, spoločenské akcie, diskotéky a pod. v obecných zariadeniach, ako ich separovaťdo novovzniknutých centier, ktoré by mohli byť vnímané majoritou ako centrá, ktoré sú ICH a nie NAŠE a teda ich nebudú navštevovať (v lepšom prípade). V neposlednom rade je tu vysoká pravdepodobnosť zvyšovania kultúrnej vzdialenosti medzi rómskou a nerómskou komunitou.
