Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správanie
Kálmán Petöcz Je potrebné poznamenať, že uvedený kartogram je zostavený podlá obvodov. Väčšina médií uvádzala kartogramy v členení na okresy.1 Pri takomto zobrazení by bol farebný pás označujúci územie, kde Iveta Radičová „vyhrala“ nad Ivanom Gašparovičom úplne súvislý a pokrýval by celý pás pozdĺž hranice s Maďarskom od Bratislavy až po Čiernu nad Tisou.2 Prezidenta Ivana Gašparoviča podporovali v jeho kampani o znovuzvolenie dve vládne strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD) premiéra Roberta Fica a Slovenská národná strana (SNS) Jána Slotu. Tretia vládna strana, Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽSHZDS) bývalého premiéra Vladimíra Mečiara síce Ivana Gašparoviča nepodporila, dokonca sa od neho dištancovala. Napriek tomu je pravdepodobné, že predovšetkým v druhom kole hlasovala značná časť priaznivcov HZDS tiež za úradujúceho prezidenta. Pomohla tomu určite aj nacionálnym smerom vyhrotená atmosféra vyvolaná SNS, ku ktorej prispeli svojim dielom aj premiér a prezident, minimálne tým, že sa voči kampani SNS jednoznačne neohradili. Rétorika predstaviteľov SNS sa zamerala na „varovanie“ slovenských voličov pred potenciálnou hrozbou vyhlásenia maďarskej autonómie na južnom Slovensku, pokiaľ by volby vyhrala kandidátka Iveta Radičová. Niekoľko dní pred druhým kolom volieb neznáme osoby začali vo viacerých obciach južného a západného Slovenska rozširovať letáky, v ktorých sa tvrdilo, že Iveta Radičová „sľúbila Maďarom autonómiu“. Neskôr si inzerát s podobným obsahom objednala agentúra, ktorá pracovala aj pre prezidenta Gašparoviča. Nakoniec sa ukázalo, že inzerát si objednala SNS. Ján Slota na osobitnej konferencii povedal, že by bolo „choré, keby maďarská menšina zvolila hlavu štátu väčšine.” Ani prezident, ani premiér sa od týchto výrokov nedištancovali.3 Všeobecná mienka v prostredí liberálnejšie orientovanej mienkotvomej elity je tá, že „strašenie Maďarmi a autonómiou rezonuje najmä medzi voličmi zo severu krajiny, ktorí s občanmi maďarskej národnosti neprichádzajú do kontaktu.“4 Zdanlivo tento názor potvrdzujú aj exaktné štatistické údaje zo všetkých doterajších volieb, ako aj rôzne sociologické výskumy a publikované analýzy volebného správania na Slovensku.5 Pokiaľ porovnáme výsledky doterajších parlamentných volieb, vždy zistíme, že strany so silným národno-populistickým apelom (SNS, HZDS, SMER) v južných okresoch, Bratislave a Košiciach vždy prehrávajú. Tam dominujú strany maďarskej menšiny, prípadne stredopravé občianske strany s výraznejším proeurópskym a občianskym apelom. Dá sa z týchto štatistických údajov skutočne vyvodiť záver, že medzi volebným správaním Slovákov (voličov slovenskej národnosti) žijúcich 96
