Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správanie
Národný populizmus a volebné správanie v severných a južných okresoch je zásadný rozdiel? Ak skutočne existuje medzi nimi takýto signifikantný rozdiel, je to zároveň aj znakom toho, že aj ich vzťah k Maďarom, ich postoj k riešeniu slovensko-madarského spolužitia je výrazne odlišný? Táto otázka je z pohľadu hladania účinných nástrojov čelenia nacionálnemu populizmu na Slovensku pomerne relevantná. Možno napríklad uviesť, že jednou z deklarovaných motivácií predkladateľa novelizácie zákona o štátnom jazyku, bola práve snaha chrániť práva Slovákov žijúcich na južnom Slovensku.6 Porušovanie ich jazykových práv vraj dokazujú početné sťažnosti, zasielané na Ministerstvo kultúry a iné ústredné orgány štátnej správy. Tvrdenie, že Slováci sú na južnom Slovensku „diskriminovaní“, dokonca „asimilovaní“ maďarskou menšinou, je bežnou súčasťou diskurzu v tzv. národno-orientovaných médiách. Je dokonca bežnou súčasťou rétoriky nielen politikov SNS, ale aj HZDS a časti politikov SMER-u. Odrážajú tieto tvrdenia a kampaň na nich založená skutočné nálady - aspoň kritickej masy - slovenských voličov na južnom Slovensku? Alebo je táto rétorika naozaj určená len pre „neznalých“ voličov zo severných okresov, ktorí „živého Maďara nikdy nevideli“? Čiastočne môžeme na túto otázku nájsť odpoveď, ak sa bližšie pozrieme na vzorce volebného správania Slovákov na južnom Slovensku. Sociologické prieskumy dokazujú, že v otázkach nazerania na postavenie a práva národnostných menšín (najmä Maďarov) sú medzi prívržencami jednotlivých slovenských politických strán pomerne značné rozdiely. Pred parlamentnými voľbami 2006 skúmal Inštitút pre verejné otázky hodnotový profil sympatizantov politických strán. V rámci toho sa zisťovala miera akceptácie princípu plnej rovnoprávnosti všetkých občanov SR, bez ohľadu na národnosť. Respondenti si mali vybrať, ku ktorému z dvoch predostretých výrokov, uvedených v záhlaví grafu 1, sa viac prikláňajú. Ako na to poukazujú Bútorová a Gyárfášová (2006), výsledky prieskumu potvrdili, že najviac zdržanliví až odmietaví sú v otázke plnej rovnoprávnosti národnostných menšín potenciálni voliči SNS, KSS a HZDS. Najliberálnejší sú voliči SDKÚ, nasledovaní voličmi Slobodného fóra (SF). V strede sa nachádzajú voliči SMER-u a KDH. Voliči SMER-u sú však v prístupe k danej otázke predsa len jednoznačne bližšie k táboru SNS + HZDS + KSS, kým sympatizanti KDH sú jednoznačne bližšie k táboru SDKÚ + SF. Celkovo však možno konštatovať, že medzi sympatizantmi všetkých slovenských strán je zastúpenie tých, čo súhlasia s výrokom „Slovenská republika je štátom slovenského národa, a preto v ňom musia mať rozhodujúce slovo Slováci“, pomerne vysoký. 97
