Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Grigorij Mesežnikov zičných strán, že si 17. november „snažia prisvojiť a vytĺcť z neho politický kapitál“.“ Táto dikcia svedčila okrem iného o slabom zvnútornení hodnotového odkazu Novembra 1989. VyhliAdky pre číininosť NÁRodiNýcIn populisTov na SIovensIcu Mobilizačné stratégie národných populistov na Slovensku ukázali po roku 1989 svoju efektívnosť nielen z hľadiska získania politickej podpory a silného mocenského postavenia, ale aj z pohľadu ovplyvnenia verejného diskurzu a celkovej atmosféry v spoločnosti. V dôsledku dlhodobého pôsobenia nacionálno-populistických politických síl vznikla určitá komunikačná kultúra, založená na konfrontačnom, konfliktnom nastavení. Táto kultúra vytvára silné deliace čiary medzi rôznymi skupinami obyvateľstva, zvýrazňuje význam vlastnej identity ako pevného kolektívneho spojiva pri vymedzovaní sa voči iným identitným skupinám. Spomínaný spôsob politického oslovenia komplikuje občiansky dialóg už samotným faktom, že nie je dialogický. Hoci radikalizmus protagonistov nacionálno-populistického apelu, prejavovaný vo verbálnej rovine predovšetkým zaujatím konfrontačných postojov voči príslušníkom národnostných menšín alebo nositeľom iných názorov, sa po voľbách 2006 zmiernil, možno zaznamenať oveľa masívnejší prienik vzorcov nacionálno-populistického oslovenia do celkového verejného diskurzu oproti predchádzajúcemu osemročnému obdobiu. Národní populisti sú po roku 2006 v oveľa silnejšom mocenskom postavení, snažia sa transformovať svoje predstavy o rozmanitých aspektoch vývoja spoločnosti do podoby štátnych politík, vrátane politík v oblasti školstva, kultúry a národnostných menšín. Nositelia radikálnych nacionalistických názorov získali možnosť situovať svoje ideologické predstavy, donedávna považované za skôr marginálne, do stredu názorového spektra. Pochopiteľne, efektivita mobilizačných stratégií národných populistov má nielen etnicko-nacionálny, ale aj sociálny rozmer. Posilnenie pozícií populistických strán na Slovensku v posledných rokoch treba chápať v kontexte vývoja v sociálnej a ekonomickej oblasti, kde sa po roku 1998, ale najmä po období 2002 - 2006 uskutočňoval proces hlbokých reforiem liberálneho charakteru. Odpor časti populácie proti sociálnym dopadom týchto reforiem (skutočným alebo domnelým), prežívajúce protikapitalistické, antiliberálne nálady vytvorili pre populistov vcelku priaznivé spoločenské prostredie a povzbudili tú časť politickej elity, ktorá sa pri oslovení voličov snaží „predať“ predovšetkým svoje schopnosti viesť konfrontačné zápasy, používať militantný slovník, odhaľovať nepriateľa a brániť pred ním kolek-62
