Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Národný populizmus na Slovensku... tívne entity, s ktorými sa populisti radi identifikujú (ľud, štát, národ). Do tohto vzorca celkom organickým spôsobom zapadá nacionalisticky apel. V slovenskom verejnom a politickom diskurze sú dávnejšie prítomné prvky, ktoré nenapomáhajú interkultúrnemu dialógu. Je to predovšetkým silne zakorenená ostražitosť voči najväčšej národnostnej menšine, živená jednak istým historickým dedičstvom, ako aj snahami súčasných spoločenských aktérov o jej politické využitie vo viacerých rovinách (školstvo, kultúra, stranícka politika, medzinárodné vzťahy a zahraničná politika a pod.). Je to prežívajúce vnímanie národného štátu ako štátu výlučne etnicky definovaného. Je to ambivalentnosť pri hodnotení niektorých kľúčových udalostí slovenských národných dejín. Je to pomerne vysoká podpora pre politické sily, presadzujúce metódu konfrontácie ako hlavný nástroj na dosahovanie stanovených cieľov, vrátane takého typu konfrontácie, ktorý má potenciál mobilizovať širšie vrstvy obyvateľstva. Nacionálno-populistický typ oslovenia voličov a nastavenie na konfrontačný typ politiky sú silne zakorenené v súčasných vládno-koaličných stranách (najmä v SMER-e a SNS), preto je sotva možné očakávať reálne zlepšenie podmienok na interkultúmy občiansky dialóg na Slovensku, kým sa spomínané strany nachádzajú v postavení dominantných, vládnucich síl. Evolúcia týchto strán smerom k umiernenejším podobám oslovovania voličov je v terajších podmienkach málo pravdepodobná. Naopak, za určitých okolností sa dá očakávať dokonca posilnenie ich agresívnej rétoriky (napríklad pri pretrvávajúcich problémoch v slovensko-madárských vzťahoch, pri možných sociálnych a politických turbulenciáéit, vyvolaných nepriaznivou ekonomickou situáciou vo svete alebo pri klesajúcej úrovni volebnej podpory). Z dlhodobého hľadiska len elektorátne oslabovanie národných populistov môže vytvoriť priaznivejšie prostredie pre dialóg a kooperáciu zástupcov rôznych spoločenských skupín. PozNÁiviky 1 K týmto metódam patrí apelovanie na obyčajných ľudí prostredníctvom sľubov chránif ich záujmy pred tými, ktorí sa o nich nestarajú v zjavnej snahe získať tzv. protestné hlasy voličov; tvrdá kritika politického establišmentu, úradujúcej administratívy a ctablovaných „mainstrcamových“ strán za ich údajnú skorumpovanosť, nejasná programová orientácia, deklarovanie „ľudového“ charakteru vlastného politického kréda; snahy osloviť čo najširšie voličské masy, kombinované s označovaním niektorých sociálnych skupín za „odlúčených“ od ľudu (boháči, kapitalisti, sofistifikovaní intelektuáli a pod.); rovnostárske motívy pri oslovovaní voličov, anti-elitistická rétorika; vyzdvihovanie vlastného „know-how“ na riešenie existujúcich spoločenských problémov; sľuby rýchlych zmien k lepšiemu, prispôsobovanie navrhovaných riešení prevažujúcim trendom vo verejnej mienke a pod. 63
