Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Národný populizmus na Slovensku... demokraticky orientovaných strán. Následne národno-populistické strany nemali podiel na výkonnej moci v priebehu takmer 8 rokov (1998 - 2006). Po volbách 2006 kľúčovou okolnosťou pre identifikáciu pozícií národných populistov v oblasti preferovaného modelu štátu a politického režimu bol fakt, že všetky tri strany, ktoré vytvorili koaličnú vládu - SMER, SNS a HZDS - sa dajú označiť za strany etatistické (i keď etatizmus sa v ich činnosti prejavuje v rôznej miere a s odlišným zdôraznením akcentov). SMER sa hlási k etatizmu ako k základu svojej politiky, presadzuje silnú úlohu štátu vo viacerých oblastiach (etatistický patemalizmus SMER-u sa naplno prejavil o. i. v charakteristickom výroku predsedu strany R. Fica začiatkom roka 2008 o tom, že štát by mal byť „otcom všetkých občanov“, podobne ako cirkev je „matka pre veriacich“).17 SNS považuje samostatný slovenský štát za najvyššiu spoločenskú hodnotu, za stelesnenie dlhodobých emancipačných snáh slovenského národa. HZDS takisto vyzdvihuje význam existencie samostatnej slovenskej štátnosti, pripisuje si pritom osobitné zásluhy predovšetkým za účasť na procese jej vzniku v roku 1993. Postoje SNS, HZDS a SMER-u v otázke o charaktere štátu sú poznačené etnicko-nacionálnym prístupom (t. j. zjavnou preferenciou národného princípu oproti občianskemu), historizujúcou mytologizáciou, privlastňovacím syndrómom a zanedbávaním otázky o type režimu, o kvalite demokracie, o liberálno-demokratickom základe štátneho usporiadania SR, o dôležitosti dodržiavania princípov ústavného liberalizmu. Niektoré opatrenia, navrhované SNS s cieľom zabezpečenia funkčnosti štátu sú v priamom rozpore s princípmi liberálnej demokracie (návrh na prijatie represívneho „zákona na ochranu republiky“, návrh na zákaz strany reprezentujúcej príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny). Jednoznačný príklon ku konceptu národného štátu, založeného na etnickom chápaní národa je v prípade SNS o. i. živený pozoruhodnými predstavami o osobitnej historickej úlohe Slovákov, vyjadrenými napríklad v názore predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja o tom, že konzumne orientovanej euroatlantickej (západnej) kultúre treba naznačiť, že svoju úlohu v špirálovom vývoji už splnila a na ďalšie rozvíjanie kolektívneho vedomia má uvoľniť priestor slovanskej kultúre. Podľa R. Rafaja je dnes vyvoleným národom práve národ slovenský, ktorý je najmorálnejší a politicky bezhriešny.18 V období po parlamentných volbách 2006 sa úsilím dvoch vládnych strán - SMER-u a SNS - na symbolickej úrovni posilňuje národný (etnický) prvok štátnosti. Robí sa to pod zámienkou nevyhnutnosti posilňovať vlastenectvo, slovenskú identitu, národnú spolupatričnosť a pod. 51
