Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Grigorij Mesežnikov V júli 2007 — už ako predseda koaličnej vlády - vyhlásil Robert Fico, že „Slovákom chýba národné vzopätie“ a na školách je slabá vlastenecká výchova. Podľa neho sa na Slovensku „šíri rakovina ľahostajnosti, od ktorej je iba krok k národnému bezvedomiu“.19 Prejavom takejto ľahostajnosti mala byť slabá pozornosť, ktorú slovenské médiá venovali „vlasteneckým oslavám“ dňa sv. Cyrila a Metoda. Na konci roka 2007 R. Fico avizoval, že vláda a vládne strany budú v novom roku „prebúdzať národné povedomie, zvyšovať úctu k štátnym symbolom, prehlbovať vlastenectvo a poznanie verejnosti o slovenských dejinách a ich osobnostiach“. Uviedol, že „vzťah k štátu nie je taký, aký by mal byť. Vlastenectvo nedosahuje takú kvalitu, aká by mala byť v jednom vyspelom štáte, ktorý je v strede Európy“.20 V predchádzajúcom období svoju vlasteneckú orientáciu demonštroval predseda SMER-u prostredníctvom návrhov na otvorenie diskusie o tom, ako upevniť vlastenectvo, ako zlepšiť vzťah k štátu, štátnosti a jej symbolom (napríklad počúvaním štátnej hymny na začiatku vyučovacieho týždňa alebo vztyčovaním vlajky). V roku 2004 navrhoval novelizovať zákon o štátnych symboloch, žiadal, aby pred každou školou na Slovensku bola umiestnená štátna vlajka. V podaní SMER-u a SNS upevňovanie slovenského vlastenectva sa má odohrávať ako proces vymedzovania sa na jednej strane voči Maďarom (tento aspekt väčšmi zdôrazňuje SNS), na druhej strane voči nenárodne orientovaným, vlastenecky vlažným, kozmopolitným príslušníkom slovenskej väčšiny (to je v poslednom čase predovšetkým parketa SMER-u). Dobrou ilustráciou tu môže slúžiť výrok Roberta Fica z júla 2008 o potrebe upevňovať slovenskú spolupatričnosť („súdržnosť“), ktorú treba postaviť ako „pevnú hrádzu proti aktivitám zvláštnej sorty dobrodruhov, ktorí rozbíjajú duchovnú celistvosť Slovenska“.21 V roku 2007 sa premiér Fico sťažoval, že v slovenských médiách sa udomácnili „duchovní bezdomovci“, „mediálni kibicovia, ktorí sa nevedia stotožniť s osudom vlasti, ani si nájsť štátnu identitu“.22 Charakteristické je v takom podaní spájanie etnického, sociálneho a štátno-inštitucionálneho prvku. Príkladom spomínanej triády by mohlo byť hodnotenie, ktoré na adresu denníka Sme, často kritizujúceho činnosť vlády, vyslovil R. Fico, keď označil spomínaný denník za „protivládny, protinárodný a protiľudový“.23 Rozdelenie na tých pravých, národne orientovaných Slovákov a tých, ktorí sa nedostatočne stotožnili so samostatným štátom, je príznačné pre všetky súčasné vládne strany. Hoci v roku 2000 predseda SMER-u priznal, že „nebol nadšený z rozdelenia Československa“, ktoré ako štát to malo „dobre našliapnuté“,24 (a tým sa de facto vyčlenil z kategórie aktívnych protagonistov rozdelenia, t. 52
