Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Grigorij Mesežnikov Pri interpretácii záujmov štátu predstavitelia HZDS poukazovali najmä na to, že práve tento subjekt je ich autentickým nositeľom jednak ako iniciátor procesov, ktoré viedli k vzniku samostatnej SR, jednak ako politické zoskupenie s najširšou podporou občanov. Aktivity opozičných síl alebo názorových oponentov vlády sa pri takejto interpretácii mali vnímať ako aktivity „protištátne“. Zhodnú argumentáciu používali aj zástupcovia SNS. Táto strana sa síce nemohla pochváliť takou masívnou volebnou podporou akú malo vtedy HZDS, dávala však do popredia fakt, že práve ona ako prvý politický subjekt v SR po Novembri 1989 presadzovala myšlienku slovenskej štátnej samostatnosti a stala sa vďaka tomu tým pravým nositeľom „národných hodnôt“. Kritiku na vlastnú adresu od politických a názorových oponentov označovali predstavitelia SNS za „protinárodnú“. ZRS, tretia vládna strana v období 1994 - 1998, nemala rozpracovanej šiu koncepciu štátu, dávala však najavo, že sa nestotožňuje s tými základnými zmenami, ku ktorým došlo po roku 1989, vrátane zavedenia demokratických pomerov. V interpretácii predstaviteľov ZRS viaceré sociálne problémy a negatívne javy v spoločnosti spôsobila práve zmena režimu. Ako uviedol v roku 1997 predseda ZRS Ján Ľupták, „naša mladá Slovenská republika sa ešte len rodí a preto zápasíme s mnohými problémami. Tvoríme zákony a rozvíjame ekonomiku, ale demokracia nám priniesla mnoho nešťastia“.15 Podľa J. Ľuptáka „17. november znamená akurát to, že sme zaplatili veľkú daň za slobodu prejavu, za demokraciu v sociálnej oblasti ... Tento národ to pocítil na sebe a preto tak neinklinujeme k tomu, čo tí vtedy hlásali na námestiach .. November nakoniec pre mňa nič neznamená“.“ Protikapitalistické zameranie ZRS sa najviac prejavovalo snahami zastaviť proces odštátňovania ekonomiky, najmä privatizácie tzv. strategických podnikov. Strana oslovovala ľudí s etatistickými, egalitaristickými a protitrhovými názormi. Elektorát ZRS však nebol dostatočné stabilný, jeho účinkovanie vo výrazne submisívnom postavení v koalícii s HZDS a SNS bolo jedným z faktorov jeho porážky v parlamentných voľbách 1998. Prístup k výkonu moci, ktorý u vládnych strán v období 1994 - 1998 do značnej miery súvisel aj s ich chápaním charakteru štátu, napokon bol hlavnou príčinou vážnych demokratických deficitov, ktoré spôsobili integračné zlyhanie krajiny, viedli k politickej polarizácii spoločnosti, k posilneniu konfrontácie medzi politickými silami. Tieto deficity motivovali prodemokratický orientovaných občanov na zvýšenú účasť na parlamentných voľbách 1998. Vysoká mobilizácia voličov prispela k mocenskej zmene a k vytvoreniu vládnej koalície nepopulistických, nenacionalistických, 50
