Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Národný populizmus na Slovensku... Od svojho vzniku sa HZDS profilovalo ako „národne orientovaná“, „proslovenská“ politická sila. „Národnú“ orientáciu v najvypuklejšej podobe reprezentovala v tejto strane po jej založení skupina politikov, názory ktorých na problematiku interetnických vzťahov, historickú minulosť, charakter štátu a niektoré iné otázky svojou podstatou a spôsobom prístupu sa málo čím odlišovali od názorov lídrov SNS. Najväčší priestor pre svoje aktivity a tým aj pre ovplyvnenie činnosti a programového a ideového profilu HZDS mala spomínaná skupina politikov v rokoch 1992 - 1998. Postupné elektorátne a celkové politické oslabovanie HZDS však viedlo k oslabovaniu pozícií nacionalistického krídla. Dlhodobejšie pôsobenie HZDS v opozícii, sprevádzané dramatickým poklesom volebnej podpory a preskupovaním síl vnútri samotnej strany v konečnom dôsledku spôsobilo, že „národne orientované“ krídlo bolo zo strany vytlačené. Tento fakt však neznamená, že HZDS po odchode nacionalisticky orientovaných politikov, autentických nositelov „národnej“ agendy, už nie je možné považovať za národno-populistickú stranu. V rokoch 1994 - 1998 HZDS bolo hlavnou politickou silou vládnej koalície, ktorá svojou autoritárskou politikou, nezlučiteľnou s hodnotami liberálnej demokracie, spôsobovala vážne demokratické deficity vo vnútornom vývoji krajiny a podkopávala jej integračné šance. Tretím súčasným významným nositeľom národno-populistickej politiky na Slovensku je strana SMER-SD (ďalej len SMER), ktorá sa deklaruje ako sociálno-demokratický subjekt. Stranu založil v roku 1999 Robert Fico, podpredseda Strany demokratickej ľavice, ktorý z SDL vystúpil pre nesúhlas s jej politickou líniou a nenaplnené vlastné politické ambície. Od svojho založenia prešiel SMER pozoruhodným vývojom, ktorý sa tiahol od koncepcie „neideologickej strany pragmatických riešení“ cez stranu „tretej cesty“, spájajúcej - podľa lídrov SMER-u - hodnoty konzervativizmu, sociálnej demokracie a liberalizmu (neskôr „ľavičiarov, sociálnych demokratov a národných liberálov“) ku konceptu strany s deklarovaným sociálno-demokratickým profilom. Nacionálny prvok je v činnosti SMER-u prítomný od samého začiatku. Je demonštrovaný zaujatím „proslovenských“ („pronárodných“) postojov v otázkach medzietnických a medzištátnych vzťahov, v interpretácii viacerých historických udalostí a osobností, v celkovom nazeraní na vývoj spoločnosti po páde komunizmu, v uplatňovaných koaličných stratégiách. Pri hľadaní vhodného ideologického ukotvenia používali predstavitelia strany o. i. aj argumenty nacionálneho rázu. Napríklad v roku 2002 Boris Zala, vtedajší podpredseda a jeden z ideológov strany, 45
