Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Ako pristupovať k národnému populizmu štátu, v ich vlastných radoch sa zrodila opozícia, ktorá sa pokúsila politicky vyťažiť z oboch spomínaných nálad. Aj opozícia mimo VPN vo všeobecnosti negatívne reagovala na negatívne sociálne dôsledky transformácie (SDL) ako aj nedôveru vo férovosť štátoprávneho usporiadania (SNS, KDH). Avšak bol to Vladimír Mečiar a jeho priaznivci z oficiálne občiansko-liberálnej VPN, ktorí namiešali príťažlivý ‘všeliek’ národného populizmu na všetky slovenské trápenia. V prvom rade Mečiar úspešne skombinoval sociálne a národné aspekty rozčarovania Slovákov z nového spoločenského poriadku. Po druhé, Mečiar pridal do svojej propagandy silnú populistickú prísadu tým, že definoval ľud ako príslušníkov slovenského národa poškodených dôsledkami transformačných zmien, ako aj škodlivú elitu, ktorej aktivity boli príčinou rozsiahlych strádaní. Napokon Mečiar poskytol atraktívne riešenie v podobe ‘znesiteľného’ prechodu k novému poriadku. Toto riešenie spočívalo v prevzatí (časti) politickej a ekonomickej moci „do slovenských rúk“, teda do rúk Mečiara a jeho ľudí, ktorí rozumejú potrebám Slovákov a nikdy by ich nezradili. Tento posledný prvok raného mečiarizmu sa stal veľmi atraktívny aj pre tú časť novej politickej elity, ktorá mala iné ašpirácie ako decentne realizovať koncepcie z Prahy. Mečiarizmus sa stal platformou elity, ktorá sa uchádzala o politickú moc a za týmto účelom boli jej príslušníci ochotní nanovo definovať ‘svoj ľuď a neskôr dokonca aj ‘štát tohto ľudu’, uvedomujúc si, že ich budúca moc potrebuje solídnu bázu. Mečiarizmus, ktorý pôvodne vznikol ako šikovná opozičná platforma na získanie moci, sa čoskoro po volebnom úspechu v roku 1992 zmenil na masívnu politickú kampaň a ešte neskôr na vládny režim s neblahými následkami. Celkom prirodzene si HZDS na presadzovanie svojho programu pre Slovensko vybralo SNS, hoci ich koexistencia musela prekonať viaceré strety a štiepenia, kým sa zrodila aliancia národného populizmu a radikálnej pravice; v zmysle kombinácie národnej a sociálnej kritiky nebola SDL nikdy ničím viac ako len príležitostným taktickým spojencom HZDS. A nebolo to ani potrebné, pretože Mečiarova populistická gebuzina bola pre veľkú väčšinu voličov príťažlivejšia než nativizmus SNS (a jeho stopy v politike KDH) alebo defenzívny socializmus SDL. Nacionalizmus bol v každom prípade kľúčom k úspechu Mečiarovho politického projektu, hoci jeho interpretácia národného sa vždy značne líšila od nativizmu SNS. Je nepochybné, že aj v rámci HZDS existovalo nativistické krídlo v symbióze s inými skupinami, ako napríklad reformnými komunistami z roku 1968 alebo neideologickými pragmatikmi. Nativistická inteligencia sa v húfoch zhromažďovala okolo Mečiara a ašpirovala na sfor-29
