Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Peter Učeň mutovanie kompaktnej doktríny mečiarizmu ako formy slovenského nativizmu.'4 Že sa tak nestalo, bola zásluha Mečiara, ktorý nemal záujem na tom, aby sa jeho politický projekt prezentoval výhradne v nativistických termínoch. Vladimír Mečiar osobne bol tým, kto rozhodoval o pomere vplyvu jednotlivých krídel v rámci strany a teda aj o tom, ktoré apely boli vysielané smerom k voličom. Kevin Deegan-Krause presvedčivo argumentoval, že podstatou Mečiarovho úspechu bola schopnosť zakódovať medzi voličmi spojenie nacionalizmu a volebného rozhodnutia (v prospech HZDS) a zároveň zbaviť toto spojenie závislosti na aktuálnej forme nacionalizmu, ktorú práve preferovali voliči. Ťažiskom autorovho argumentu je, že zatiaľ čo v počiatkoch postkomunistického poriadku existovali medzi Slovákmi rôzne formy nacionalistických nálad bez konkrétnej štruktúry, ku koncu dekády Mečiar nacionalizmus úspešne spolitizoval, vmanipuloval a skonsolidoval do želaného tvaru. „Na začiatku desaťročia zdieľali slovenskí nacionalisti pocit strachu o budúcnosť slovenského národa, avšak nezhodli sa na tom, čo bolo ozajstným zdrojom tohto ohrozenia. Niektorí ho videli v Československu ovládanom Čechmi a preto žiadali nezávislosť. Iných znepokojovalo Maďarsko a Maďari žijúci na južnom Slovensku. Ďalší sa obávali, že európska integrácia zničí slovenskú kultúru ... Na konci toho istého desaťročia mali slovenskí nacionalisti tendenciu vnímať hrozby voči ich krajine zo všetkých strán súčasne a mnohí špekulovali, že nepriatelia slovenského národa pracujú v zhode a v spoločnom úsilí podryť suverenitu Slovenska (Deegan- Krause 2004, 651-652).15 Pre pochopenie slovenského národného populizmu je kľúčové uvedomiť si, že nacionalizmus na Slovensku sa stal predmetom manipulácie a politizácie16 a že jeho politizácia nebola dielom nativistickej SNS, ale primáme Vladimíra Mečiara a jeho Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). SNS sa stala jeho ochotným spojencom kvôli príležitosti ovplyvňovať národnú politiku a prístupu k politickým pôžitkom. Avšak bol to predovšetkým Mečiar, kto rozhodoval o tom, kto predstavuje ohrozenie pre slovenský národ a aká je povaha tejto hrozby. Podstata politizácie slovenského nacionalizmu spočívala v zdôrazňovaní tých nacionálnych pocitov, ktoré zdanlivo vyhovovali záujmom vládnucich síl, najmä pri zdôvodňovaní svojich zahraničnopolitických a vnútropolitických akcií (či často skôr nezdarov). Deegan-Krause zhrnul zistenia svojho výskumu založeného na analýze prieskumov verejnej mienky nasledujúcim spôsobom: “Intenzita protičeského periférneho nacionalizmu zaznamenala prudký vzostup v rokoch 1992 30
