Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Peter Učeň me získania vlastných výhod, avšak nemožno ich pokladať za nepriateľov demokracie. Oni demokraciu akceptujú, avšak populistickým spôsobom sa pokúšajú propagovať a legitimizovať jej extrémne väčšinové poňatie. Národní populisti boli v deväťdesiatych rokoch odstavení od moci koalíciami ortodoxných strán hlásiacich sa k liberálno-demokratickému hlavnému prúdu“ (Učeň 2007a, 53). Ak sa pokúsime zosumarizovať náš pohľad na ‘starý’ postkomunistický národný populizmus, musíme konštatovať, že zmienené strany miešali sociálnu demagógiu (v zmysle kritiky dopadu transformácie na životnú úroveň ľudí), autoritárstvo, populizmus a nacionalizmus. Každá jednotlivá strana namiešala túto zmes po svojom, čo však mali spoločné bol ‘neliberálny svorník’ ich politiky. Preto tvrdíme, že národný populizmus bol hlavnou a najefektívnejšou formou neliberálnej politiky v prvej postkomunistickej dekáde, ktorú inštinktívne vyvinula elita hľadajúca nielen moc, ale často aj ľud a štát ako mocenskú bázu, na ktorej by moc mohla vybudovať, pričom chápala národovectvo ako príťažlivý obal pre svoju túžbu po moci hnanú populizmom a sociálnou demagógiou, ktorý poskytne ospravedlnenia pre ich nevyhnutné autoritárske excesy. Strany ako HZDS boli skutočne unikátnou novinkou, ktorú postkomunistická stranícka politika do politológie priniesla. Dominanciu tohto typu antiliberalizmu stelesňovali dokonca aj vládnuce koalície v rôznych postkomunistických krajinách. Napríklad v Rumunsku v deväťdesiatych rokoch vládli národní populisti (PDSR) s populistickou radikálnou pravicou (PRM); v Srbsku tento ‘neliberálny svorník’ zviedol dohromady SRS a SPS; na Slovensku v roku 1994 dokonca národno-populistické HZDS a radikálne pravicová SNS pribrali do koalície radikálne ľavicové Združenie robotníkov Slovenska (ZRS). SloVElNsko VČERA: INlÁRodlNOpOpuliSTÍcký MOMENI Príklad Slovenska je veľmi vhodný na ilustráciu našich názorov na národný populizmus. Dôvody, pre ktoré začiatkom deväťdesiatych rokov musela byť každá úspešná opozičná politika na Slovensku založená na kritike sociálneho dopadu ekonomických reforiem a nerovnoprávneho postavenia Slovákov v Československu, sú zrejmé. V turbulentných časoch, ked boli obe spomínané nálady medzi obyvateľmi Slovenska veľmi rozšírené, sa elita nevyhnutne začala na týchto otázkach deliť. Zatiaľ čo federalisti a občianski liberáli vo VPN tvrdili, že zlé časy treba prečkať dôsledným presadzovaním ekonomickej liberalizácie a trvaním na zachovaní existujúcej ústavnej formy 28
