Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Zsolt Gál: Argentína na Dunaji - populistická ekonomická politika ako najväčši nepriatel udržatelného hospodárskeho rastu
Argentína na Dunaji... cestovania „zadarmo“ pre ľudí nad 65 rokov, zamestnancov podniku a členov ich rodín, 67,5 %-nej zľavy pre študentov a 50 %-nej zľavy pre verejných zamestnancov. Podľa odhadov až 85 % pasažierov cestovalo zadarmo alebo so zľavou, pritom aj celé lístky kryli iba približne tretinu nákladov. Zásahy do tvorby cien sa pravidelne objavovali aj v energetických podnikoch, avšak po ich privatizácii, ako aj vdaka implementácii spoločnej európskej legislatívy ostali možnosti politikov výrazne obmedzené. Okrem fíškálnej expanzie a neefektívneho štátneho vlastníctva boli (síce menej dôležitou) súčasťou deštruktívnej populistickej politiky aj opakujúce sa snahy o reguláciu a ovplyvňovanie cien (predovšetkým ceny plynu, elektriny ale aj tepla a nájomného) a s tým spojené tlaky na nezávislé regulačné orgány, vrátane snáh o ich ovládnutie s cieľom dosiahnutia „sociálne prijateľných“ cien. (Počas tretej vlády Vladimíra Mečiara boli energetické monopoly na Slovensku ešte v štátnom vlastníctve a nezávislé regulačné orgány neexistovali, čiže vtedajšie zásahy do tvorby cien patria pod hore vymenované formy zneužívania štátnych podnikov). ZdROJE populiZMU NA STRANE dopyTU: RACÍONaIÍTA A ÍRACÍONaIíTA voličov Profil ekonomických populistov a ich strán v krajinách SVE je nasledovný: Sľubujú a uskutočňujú veiké programy, ktoré vedú k výraznému zvýšeniu verejných výdavkov, čiže k veľkej fíškálnej expanzii. Výdavky sa objavia okamžite a/alebo oneskorene, sú explicitne zahrnuté do verejných rozpočtov a/alebo sú implicitného charakteru, smerujú predovšetkým na veľké infraštrukturálne projekty a/alebo do sociálnej oblasti; vždy však vedú k vonkajšej a vnútornej makroekonomickej (a často aj mikroekonomickej) nerovnováhe, k vysokým dvojitým deficitom a velkému zadlženiu, čiže k nerovnovážnemu a neudržateľnému rastu. To však populistických politikov až tak nezaujíma, preferujú krátkodobé politické ciele (popularita) a v prospech týchto cieľov sú schopní obetovať dlhodobý ekonomický záujem krajiny. Sľubujú a uskutočňujú také veci, o ktorých sami už od začiatku vedia, že na ne nie sú zdroje, a ich uskutočnenie je teda úplne nereálne. Napríklad maďarskí socialisti (MSZP) vedeli, že príjmy z odvodov v dôchodkovom fonde (už ani v roku 2002) nestačili ani na pokrytie vtedy vyplácaných dôchodkov (bolo ich potrebné doplniť zo štátneho rozpočtu), napriek tomu sľúbili a zaviedli 13. dôchodok. V parlamente za to hlasovali aj poslanci 187
