Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Zsolt Gál: Argentína na Dunaji - populistická ekonomická politika ako najväčši nepriatel udržatelného hospodárskeho rastu
Zsolt Gál Fideszu, a o štyri roky neskôr, v kampani v roku 2006 táto strana dokonca sľúbila zavedenie 14. dôchodku. Robert Fico a jeho kabinet na Slovensku tiež musel vedieť, že dôchodkový fond Sociálnej poisťovne je v deficite (zvlášť ked vláda sama nechce zvyšovať vek odchodu do dôchodku a stopla privatizáciu, z ktorej by sa finančné prostriedky na pokrytie chýbajúcich peňazí v prvom pilieri v dôsledku dôchodkovej reformy dali získať). Napriek tomu však vláda zaviedla „vianočnú dávku“ pre dôchodcov. Tretia vláda Vladimíra Mečiara (1994 - 1998) namiesto pôvodne plánovaného roku 2015 sľúbila dokončenie diaľnice Dl (Bratislava - Žilina - Prešov - Košice) do roku 2005, a pred volbami - v prítomnosti zahraničných celebrít -trápne odovzdávala diaľničné úseky, dokončených iba v polovičnom profile. Vláda Roberta Fica sa opäť vrátila k tejto téme, a opäť sľúbila krkolomné tempo dokončenia diaľnice, tentokrát do roku 2010, čo sa opäť nepodarí splniť. Stavajú sa proti privatizácii, zvlášť jej transparentnej formy, ktorou je najmä v prípade veľkých štátnych monopolov v energetike a doprave predaj cez medzinárodný tender tomu, kto ponúkne najlepšie podmienky (hlavne najvyššiu kúpnu cenu). Medzi hlavné dôvody tehto postoja patrí to, že by tak prišli o všetky (hore vymenované) výhody, ktoré štátne vlastníctvo ponúka, ako aj o možnosť prihrať štátne podniky svojim prívržencom, vybraným skupinám podnikateľov. Veľkú úlohu v tom môže hrať aj hospodársky nacionalizmus populistických strán a ich voličov, čo vedie k snahe udržať významné podniky v „národnom vlastníctve“, a zabrániť ich predaji zahraničným investorom. Čiastočnú výnimku tvoria maďarskí socialisti, ktorí počas vládnutia privatizovali množstvo veľkých podnikov (vyvolajúc búrlivú kritiku opozičnej strany Fidesz). Maďarská vláda však bola pod čoraz väčšou ťarchou verejného dlhu a privatizačné príjmy často slúžili na zaplátanie dier v rozpočte. Často sa snažia zasahovať do tvorby cien, či už cez zneužívanie štátnych podnikov, nátlaku na súkromné firmy alebo nátlaku na/ovládnutie regulačných orgánov predovšetkým s cieľom získať dobré body u voličov. Oponujú ekonomické reformy, ktoré sú nevyhnutné pre udržateľný hospodársky rast, ale sú nepopulárne. Ide predovšetkým o zavedenie poplatkov v zdravotníctve a (vysokom) školstve, zvýšenie cien (najmä regulovaných alebo účtovaných štátnymi podnikmi v energetike a doprave) ale aj dôchodkovú reformu (znižuje sa objem zdrojov, o ktorých môžu politici rozhodovať) a o už spomenutú privatizáciu. Politické strany, ktoré na základe kritéria presadzovanej ekonomickej politiky môžeme označiť za populistické, protireformné, či lavicové strany, 188
