Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Peter Učeň Autoritárstvo nevyhnutne neznamená antidemokratizmus, avšak sa s ním ani nevylučuje“ (Mudde, 2007, s. 23). Autoritárska povaha populistickej radikálnej pravice vysvetľuje mnoho jej sekundárnych a odvodených črt, ktoré sa vzťahujú k jej organizačným formám a štýlu vodcovstva. Poslednou neoddeliteľnou súčasťou ideologického jadra populistickej radikálnej pravice je populizmus, ktorý môžeme predbežne definovať ako „bezobsažnú ideológiu, podľa ktorej možno spoločnosť v konečnom dôsledku rozdeliť na dve homogénne a protikladné skupiny - teda na ‘prostý ľud’ a ‘skorumpovanú elitu’ - a ktorá tvrdí, že politika by mala byť vyjadrením všeobecnej vôle (tzv. volonté général) ľudu“ (Mudde 2007, 23). Intuícia samotná nám spoľahlivo napovie, ako a prečo je táto ideologická kombinácia populistickej radikálnej pravice natolko vzdialená hlavému prúdu európskej liberálnej demokracie. V slovenskom kontexte zo všetkých relevantných politických strán iba Slovenská národná strana (SNS) spolu s už neexistujúcou Pravou slovenskou národnou stranou (PSNS) zodpovedá definícii populistickej radikálnej pravice. Keďže však táto strana zďaleka nevyčerpáva všetky slovenské kombinácie populizmu a nacionalizmu, neostáva nám iné len pokračovať v pátraní po nacionálnom populizme aj na iných miestach. ZacíeIené na populizMus Populizmus bol tradične pokladaný za politiku, ktorá je cudzia a nepriateľská voči liberálnej demokracii. V poslednom čase sa však tento veľmi všeobecný pohľad vycibril. Objavili sa prístupy, ktoré vnímajú populizmus ako tým či oným spôsobom patriaci k demokracii - ako jej ‘nerozlučného spoločníka’, jej tieň, jej patológiu, alebo možnosť, ktorá je v demokracii neustále prítomná. Kým sa dostaneme k - podlá nášho názoru - optimálnej definícii populizmu, bude užitočné sa aspoň krátko zmieniť o viacerých prístupoch k populizmu. Na pozadí autoritárskych tendencií vykazovaných paradigmatickými príkladmi populizmu v Latinskej Amerike v polovici dvadsiateho storočia bol populizmus často definovaný ‘kumulatívnymi’ zovšeobecňujúcimi definíciami, ktoré sa zameriavali na: 1) obsah sociálno-ekonomických politík populistických režimov; 2) sociálne zloženie voličstva, ktorý ich podporoval (t.j. zmiešané urbánno-rurálne triedne koalície); a 3) spôsob, akým populistickí vodcovia s voličstvom komunikovali. Na základe toho bol populizmus v rôznych formách opisovaný ako autoritársky, protizápadný, etatistický a redistributívny spôsob politiky - de facto socializmus - dopl-16
