Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)

Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu

Ako pristupovať k národnému populizmu nený priamymi formami komunikácie so všetkými sociálnymi a triednymi skupinami voličstva ako dominantným nástrojom získavania ľudovej pod­­pory. Dôsledkom kumulatívnosti, t.j. snahy obsiahnuť v jednej definícii čo najviac črt populistických režimov, bolo, že podobné definície často zlyhá­vali v konfrontácii s realitou, najmä po tom, ako sa mnohí latinskoameric­kí populistickí lídri v osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého sto­ročia prihlásili k neoliberálnej ekonomike. V priamom rozpore s hospodár­skej direktívnosti klasických populistov predchádzajúcej generácie sa neo­­populistom darilo úspešne kombinovať neoliberalizmus s priamym oslovo­vaním voličských más. Pozostatky pokusov definovať populizmus na základe sociálno-ekono­­mických politík sa prejavovali aj potom, čo sa ťažisko skúmania populizmu presunulo z Latinskej Ameriky na západoeurópsku radikálnu pravicu. V počiatkoch bola radikálna pravica charakterizovaná na základe sociálno­­ekonomických politík a sociálnej štruktúry podporovateľov. Objavilo sa obrovské množstvo literatúry skúmajúcej vznik a úspech radikálnych pravi­cových strán z hľadiska ‘ponuky’ a ‘dopytu’. Postupne sa však v rámci populistických štúdií emancipovali prístupy posudzujúce populizmus ako taký, teda ako striktne politický fenomén skú­maný pokiaľ možno oddelene od politickej ekonómie, sociálnej politiky a politickej sociológie. Metodologický prínos takéhoto úsilia spočíval v poznaní, že viac než s politickou ekonómiou súvisí populizmus s repre­zentatívnou demokraciou a konkrétnymi režimami liberálnej demokracie. Štúdium populizmu sa vydalo smerom k sociálnej teórii a teórii demokra­cie; toto smerovanie bolo z väčšej časti reakciou na zdanlivú nepresvedči­­vosť predchádzajúcich sociálno-ekonomických zovšeobecnení.3 Výrazné rozdiely v demografickej podpore a sociálno-ekonomických politikách medzi latinskoamerickým a západoeurópskym populizmom posil­nili presvedčenie, že centrom záujmu populistických štúdií by sa mal stať spôsob, akým populisti oslovujú svojich podporovateľov, to jest ľud. Tu pramenia aj charakteristiky populizmu ako politického štýlu alebo „množiny osobitých tvrdení“, ako ho opísal Blokker, ktorý zhrnul svoje argumenty nasledujúcim spôsobom: „Osobitá množina populistických argu­mentov zahŕňa absolútnu prioritizáciu ľudu, jeho (ľubovoľne definovanej) politickej participácie a jeho zvrchovanej vôle, odpor voči elitárstvu a estab­­lišmentu, požiadavku radikálnej slobody a ‘priamej demokracie’, ‘odkliatie’ odcudzeného ľudu (kde sa odcudzenie pokladá za výsledok umelých kon­štrukcií právno-racionálnych inštitúcií) prostredníctvom zjednotenia ľudu 17

Next

/
Oldalképek
Tartalom