Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)

Zuzana Mészárosová Lamplová: Slováci a Madari na južnom Slovensku - možnosti uplatnovania jazykových práv

ZUZANA MÉSZÁROSOVÁ'LAIVIPLOVÁ:

SlovÁci a MacÍarí na JUŽNOM SloVENsku - možností uplATŇovANÍA jAzykových PRÁV

„Nech nás ruka tvoja vodí, chráň nám mravy, chlieb a reč.“ (Jednotný katolícky spevník, pieseň č. 299)

Neustále sa opakujúce výroky rôznych politických a kultúrnych subjektov o ohrozovaní jazykových práv a národnej identity Slovákov, žijúcich na národnostne zmiešanom území južného Slovenska, môžu vzbudzovať a často aj vzbudzujú dojem, že na tomto teritóriu Maďari všemožne potláčajú Slovákov, a tým ich vlastne nútia k asimilácii. Je to skutočne pravda? Aké sú možnosti používania materinského jazyka na južnom Slovensku? Sú to iba deklarované, ale nenaplnené možnosti, alebo ide o reálne uplatňované jazykové práva? Existuje jazyková asimilácia? Vo svojom príspevku sa pokúsim odpovedať na tieto otázky. Neopieram sa pritom o rôzne domnienky, fámy, atď., ale o názory tých najviac zainteresovaných, t. j. obyvateľov zmiešaných území. Práve oni boli cielovou skupinou spoločného sociologického výskumu Fórum inštitútu pre výskum menšín v Šamoríne a Kultúrneho observatória Národného osvetového centra v Bratislave. Výskum prebiehal v roku 2007. Výskumný súbor tvorilo 821 respondentov - 47 % Slovákov a 53 % Maďarov. Vzorka bola reprezentatívna podlá národnosti, pohlavia, vekových kohort, vzdelania a počtu obyvateľov obce. Okrem týchto údajov použijem aj niektoré poznatky z kvalitatívneho výskumu z roku 2008/20091, ktorý bol realizovaný na tom istom území, metódou fokusových skupín.

Národná identita znamená historickú, jazykovú a kultúrnu identitu, t. j. totožnosť, ktorá nie je vrodená, ale sa postupne vytvára a počas života jednotlivca sa neustále formuje. Preto hovoríme o faktoroch pôsobiacich na

159