Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Zuzana Mészárosová Lamplová: Slováci a Madari na južnom Slovensku - možnosti uplatnovania jazykových práv
Zuzana Mészárosová-Lamplová vytváranie a formovanie národnej identity. Ide o komplex faktorov, počnúc pôvodom a národnou identitou rodičov cez spoločensko-kultúme a hospodársko-politické makro- a mikroprostredie, v ktorom daný človek žije, až po globalizačné a mnohé iné faktory. Nie všetky faktory sú vždy rovnako dôležité. V určitých životných fázach niektoré z nich nadobudnú väčší význam, ako ostatné. V inom období zas práve tie môžu ustúpiť do pozadia, a predtým menej významný faktor môže získať na váhe. Existujú ale aj také faktory, ktoré majú z hľadiska vytvorenia a formovania národnej identity trvalý význam. Jedným z nich je materinský jazyk a podmienky/možnosti jeho používania. DOMilNAINTINý JAZyk k0MUNÍl<ÁCÍE Rodinná komunikácia v detstve respondenta V tomto výskume sme sa nepýtali na materinský jazyk, ale na to, ako sa doma respondent rozprával počas svojho detstva so svojimi rodičmi. Predpokladali sme, že u Slovákov bola dominantným jazykom rodinnej komunikácie slovenčina, u Maďarov zas maďarčina. Predpoklad sa síce u väčšiny respondentov naplnil, ale zistili sme, že sú Slováci, ktorí komunikovali výlučne alebo skôr po maďarsky, a sú Maďari, ktorí používali výlučne alebo skôr slovenčinu. 74 % Slovákov sa rozprávalo so svojimi rodičmi výlučne po slovensky. U štvrtiny Slovákov sa v jazyku rodinnej komunikácie objavuje aj maďarčina, aj keď nie v rovnakej miere: 17 % respondentov slovenskej národnosti hovorilo aj po maďarsky, ale v ich rodinnej komunikácii predsa len prevládala slovenčina. Ostatní sa rozprávali skôr alebo výlučne po maďarsky. Z týchto údajov vyplýva, že kým u väčšiny Slovákov bola dominantným jazykom rodinnej komunikácie slovenčina, takmer každý desiaty Slovák vyrastal v rodinnom prostredí, v ktorom bola dominantným jazykom maďarčina (graf 1). Aj u respondentov maďarskej národnosti môžeme z hladiska dominantného jazyka rodinnej komunikácie hovoriť o dvoch skupinách. Väčšiu tvoria tí, u ktorých doma prevládala maďarčina. Z tejto 97 percentnej skupiny až 80 % hovorilo výlučne po maďarsky, 17 % skôr po maďarsky. Slovenčinu, ako dominantný jazyk rodinnej komunikácie, označili 3 percentá Maďarov (graf 2). 160
