Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Ako pristupovať k národnému populizmu etablovaných aktérov, noriem a ideí nacionalizmus a populizmus. Tým, že interpretovala politické ako nacionálne, a tým, že proti sebe stavala elity a masy, radikálna pravica adresovala vážnu výzvu ‘normálnemu’ spôsobu vykonávania politiky v európskych spoločnostiach. Aby sme sa vrátili k užitočným konceptom, treba pripomenúť, že Mudde (2007) vytýčil deliacu čiaru medzi radikálnymi a extrémnymi stranami (pravice) a definoval ideologické jadro populistickej radikálnej pravice. Podľa jeho definície populistická radikálna pravica vo všeobecnosti neodmieta demokraciu, len spochybňuje niektoré kľúčové prvky liberálnej demokracie ako napríklad ústavou chránené práva menšín. V analýzach by teda mala byť vnímaná oddelene od pravice extrémnej, ktorá odmieta sanda sanctissima demokracie ako takej - čiže ideu zvrchovanosti ľudu. Obe patria do širokej rodiny politiky odmietajúcej liberalizmus, avšak zatiaľ čo radikálna pravica je iba antiliberálna, extrémna pravica je navyše aj antidemokratická. Populistická radikálna pravica by mala byť odlíšená nielen od pravice extrémnej, ale aj od pravicových strán, ktoré sú radikálne avšak nie populistické. Napokon, keďže existujú aj strany, ktoré sú populistické, ale nie sú radikálne ani pravicové, tieto si tiež zaslúžia konceptuálnu separáciu. Pokiaľ ide o ideológiu, Mudde definuje populistickú radikálnu pravicu ako formu politiky, ktorej podstatou je nacionalistické presvedčenie zvané nativizmus. Následne definuje ideologické jadro populistickej radikálnej pravice ako kombináciu nativizmu, autoritárstva a populizmu. Nativizmus prestavuje „ideológiu, ktorá tvrdí, že štáty by mali byť obývané výlučne členmi natívnej skupiny (t j. národa) a že nenatívne prvky (t j. osoby ako aj idey) predstavujú zásadnú hrozbu pre homogénny národný štát. Kritériá pre určenie (ne)natívnosti môžu byť etnické, rasové či náboženské, avšak v každom prípade budú mať kultúrny element (Mudde 2007, 19 - zvýraznené v origináli). Koncept nativizmu analyticky pokrýva nacionalizmus, xenofóbiu, rasizmus (pretože nativizmus môže ale nemusí byť rasistický), protiprisfahovalecké postoje ako aj sociálny šovinizmus (tzv. welfare chauvinism) zo zmieneného zoznamu atribútov radikálnej pravice. Nativizmus je pravou podstatou populistickej radikálnej pravice, ktorá teda môže byť užšie charakterizovaná ako politika nacionalizmu.2 Nativizmus však nevystihuje populistickú radikálnu pravicu úplne. Spolu s ním v jej ideologickom jadre identifikujeme aj autoritárstvo a populizmus. Autoritárstvo je „viera v striktne organizovanú spoločnosť, v ktorej majú byť priestupky voči autorite prísne trestané. V tejto interpretácii autoritárstvo obsahuje zákon a poriadok ako aj konvenčný kárny moralizmus ... 15
