Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)

Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správanie

Národný populizmus a volebné správanie

zneužívajú existujúce stereotypy, predsudky a chýbajúce vecné informácie k tomu, aby ešte zvyšovali dištanc medzi slovenskou a maďarskou komunitou. To, akým spôsobom sa politická elita zhosťuje svojej zodpovednosti v tejto otázke, je témou ďalších čiastkových štúdií tejto publikácie.

Poznámky

1 Podľa zákona č. 515/2003 Z.z. sa od roku 2004 organizácia prezidentských volieb (ako aj všetkých ostatných volieb) koná podľa 50 novovytvorených územných obvodov. Obvodné úrady sa stávajú miestnymi orgánmi štátnej správy v oblasti všeobecnej vnútornej správy, do ktorej patrí aj organizácia volieb. Viacero okresov zo 79 správnych celkov vytvorených podľa zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, bolo pre tieto účely zlúčených. Na južnom Slovensku sa to týkalo okresov Lučenec a Pohár (nový obvod Lučenec) a okresov Rimavská Sobota a Revúca (nový obvod Rimavská Sobota). V jednom jedinom prípade došlo k opačnej úprave: územie okresu Nové Zámky bolo rozdelené na dva obvody: Nové Zámky a Štúrovo.

2 V tomto prípade by bol totiž obvod Lučenec (na mape LC) rozdelený na väčšiu juhozápadnú časť (okres Lučenec) a menšiu severovýchodnú časť (okres Pohár).

3 Vagovič, Marek: Slota útočí, prezident mlčí. SME, 30. 3. 2009.

4 Šutková, Veronika: Madarská karta zabrala. SME, 6. 4. 2009.

5 Pozri napríklad Krivý et al. (1996), Krivý (2006).

6 Zákon bol Národnou radou SR nakoniec prijatý 30. júna 2009.

7 Ide o okresy vytvorené roku 1996 podľa zákona NR SR č. 221/1996 Z.z. o územnosprávnom členení, ktorým sa územie SR rozdelilo na 79 okresov. Podľa dovtedy platného zákona SNR č. 517/1990 Zb., v ktorom členenie na okresy zachovávalo stav určený zákonom SNR č. 130/1970 Zb., bolo územie SR rozdelené na 38 okresov. Z nich sa za národnostne zmiešané považovalo 11 až 13 okresov. Slovenskí bádatelia spravidla pracovali s údajmi z okresov Dunajská Streda, Galanta, Komárno, Nové Zámky, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Košice-vidiek a Trebišov. Maďarskí bádatelia k týmto okresom pridávali aj okresy Bratislava-vidiek a Nitra, a zároveň venovali pozornosť aj dvom „veľkomestám“, Bratislave a Košiciam, v ktorých spolu podlá sčítania obyvateľov roku 1991 žilo spolu 31 tisíc Maďarov, čiže toľko, čo v menšom okrese.

8 Slovenskí autori do množiny národnostne zmiešaných okresov niekedy zahrňujú len 15 okresov (bez Nitry), v niektorých výskumoch dokonca len 12 okresov na južnom Slovensku.

9 Pokiaľ zvažujeme údaje za územné (volebné) obvody podlá zákona č. 515/2003 Z.z., potom absolútnu väčšinu majú Maďari v troch obvodoch: Komárno, Dunajská Streda a Štúrovo.

10 Výnimkou je úsek medzi Košicami a Slovenským Novým Mestom, kde je kontinuita osídlenia maďarsky hovoriacim obyvateľstvom prerušená. Pozri Mapku L

11 Jednou z takýchto ideologicko-politických konzekvencií by mohlo byť, že takto vymedzené územie by mohlo výrazne pripomínať územie odčlenené od Československa na základe Viedenskej arbitráže v roku 1938. To nám však nemôže brániť v tom, aby sme kvôli správnej metodológii skúmania nesnažili reálne vymedziť „národnostne zmiešané územie“.

12 FRIČ, Pavol: Základné črty konfliktu Slovákov a Maďarov na Slovensku, s. 13-14, resp. 24. In: Mýty a kontramýty, Nadácia Sándora Máraiho, Bratislava - Dunajská Streda, 1995.

13 Pozri poznámku č. 6.

155