Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Štefan Šutaj - Barbara Kacerová: Poznámky k problematike vojnových zajatcov v súvislosti s výmenou obyvatelstva medzi Českoslovesnkom a Madarskom
90 Štefan Šutaj - Barbara Kacerová presídliť k ich rodinným príslušníkom, podobne ako osoby zaradené do druhej kategórie. Na osoby zaradené do prvej kategórie odporúčali nazerať z humánneho a sociálneho hľadiska. Počet týchto osôb podľa maďarského memoranda nedosahoval tisíc osôb. V memorande sa uvádzalo, že maďarská vláda urobila výhody pre príbuzných vojnových zajatcov Maďarsku, ktorí sa prihlásili na výmenu, a preto žiadala o ústretový prístup a pochopenie aj čsl. vládu.39 Rokovania Ceskoslovensko-maďarskej zmiešanej komisie o problematike vojnových zajatcov Významnú úlohu pri samotnej realizácii výmeny obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom mala ČSMZK so sídlom v Budapešti. Bola vytvorená na základe článku X Dohody o výmene obyvateľstva. Komisia bola medzinárodno-právnym rozhodcovským orgánom, ktorého rozhodnutia boli záväzné pre obe strany. Mala rozsiahlu normotvornú pôsobnosť, mala právo vykladať jednotlivé ustanovenia Dohody a rozhodovať v sporných prípadoch medzi zmluvnými stranami. Rozhodnutia komisie nepodliehali nijakej právomoci, obe strany prevzali záväzok splniť všetky povinnosti, vyplývajúce z týchto rozhodnutí. Z pôsobnosti ČSMZK a najmä z rámcovej povahy celej Dohody vyplývalo, že rozhodnutia ČSMZK sa priamo dotýkali právneho postavenia presídlencov a celého komplexu právnych vzťahov presídlencov k obom štátom. Rozhodnutia mali vysloviť, resp. konkretizovať ich určité práva a povinnosti.40 Prvé rokovania o problematike vojnových zajatcov sa uskutočnili v Zmiešanej komisii v druhej polovici roku 1947. Výsledkom diskusií bol maďarský návrh 3. októbra 1947 na prijatie rozhodnutia ČSMZK pre výmenu obyvateľstva k problematike vojnových zajatcov.41 Návrh rozhodnutia pozostával z dvoch článkov. V prvom článku sa stanovovalo, že prihlášky na presídlenie, ktoré podali manželky vojnových zajatcov sa pokladajú za platné, ak 1. Manžel potvrdil prihlášku v termíne do 1. septembra 1947. 2. Manželka predložila vierohodné oznámenie, že jej manžel pred 1. septembrom 1947 písomne (poštou) oznámil záujem o presídlenie. 3. Manželka predložila potvrdenie od Červeného kríža, že nebolo možné zabezpečiť adresu manžela. Podľa navrhovaného druhého odseku, ak sa manželka presťahovala na základe tretieho bodu (nemohli zabezpečiť adresu manžela), mohol manžel požadovať, aby sa počas troch mesiacov presťahovali deti a ak chce aj manželka, späť. Vtedy by sa obnovil právny stav pred presťahovaním. V takom prípade by sa podľa ďalšieho odseku presťahoval aj hnuteľný majetok, bez akýchkoľvek ciel a poplatkov. Ostatné záležitosti sa mali riešiť podľa rozhodnutí č. 6 a 62.42 39 AMZV ČR Praha, f. PO, šk. 125, Memorandum maďarskej delegácie z 23. 9. 1947. 40 Úradný vestník, roč. 1946, č. 44, s. 1669, Vyhláška ministra zahraničných vecí zo dňa 11. júna 1946 o Rokovacom poriadku ceskoslovensko-maďarskej Zmiešanej komisie. 41 AMZV Praha, f. PO, šk. 125, Návrh rozhodnutia ČSMZK k problematike vojnových zajatcov z 3. 10. 1947. 42 Rozhodnutie ČSMZK č. 6 z 3.7.1946 určovalo okruh osôb maďarskej národnosti, ktoré mohli cestovať pre nehnuteľností; rozhodnutie ČSMZK č. 62 z 3. 12. 1948 sa týkalo vzájomného uznávania rozhodnutí o alimentačných záväzkoch presídlencov.
