Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Štefan Šutaj - Barbara Kacerová: Poznámky k problematike vojnových zajatcov v súvislosti s výmenou obyvatelstva medzi Českoslovesnkom a Madarskom
Poznámky k problematike vojnových zajatcov...91 Podľa čl. II, ods. 1, ak sa vojnový zajatec predtým trvalo sídliaci v ČSR usídlil v Maďarsku, zarátal sa do zoznamu osôb, presídlených podľa čl. V Dohody z ČSR do Maďarska, a to aj v prípade, že nie je zavedený v zoznamoch odovzdaných 27. augusta 1946 maďarskej vláde. Podľa ods. 2, ak manželka, dieťa, starý rodič osoby uvedenej v ods.l nebola osobou určenou na presídlenie, bolo potrebné to urýchlene umožniť. Ak taká osoba nebola určená na presídlenie, bolo potrebné urýchlene zabezpečiť jej zaradenie na zoznam. Podľa tretieho odseku, osoby v prvom odseku sa môžu vrátiť do ČSR pre svoje hnuteľnosti, s využitím rozhodnutí ČSMZK č. 6 a 22,43 prípadne rozhodnutí, ktoré budú prijaté neskôr.44 Ako informoval Z. Procházka v depeši z 3. októbra 1947 D. Okáli odporúčal intervenovať v Moskve, aby maďarská vláda nepovoľovala návrat do Maďarska tým vojnovým zajatcom, ktorí boli predtým štátnymi príslušníkmi. S týmto názorom však Procházka nesúhlasil. Zároveň žiadal, aby bol o telegrame informovaný Clementis ešte pred zasadaním vlády.45 Predseda Osídľovacieho úradu Ján Čech oznámil, že je potrebné, aby Ministerstvo vnútra (MV) a Povereníctvo vnútra (PV) vydalo inštrukcie, aby vojnoví zajatci zo ZSSR, ktorí ilegálne prichádzajú do ČSR, v prípade, že nie sú slovenskej národnosti, boli okamžite deportovaní späť do Maďarska. Považoval to za nevyhnutné, aby bolo jasné, že nejde len o opatrenie čsl. úradov na papieri. Čsl. strana pripravila pre maďarské orgány ďalšie memorandum a zároveň vydal V. Clementis 17. októbra 1947 rozsiahle inštrukcie k rokovaniam o výmene obyvateľstva s maďarskou stranou. Nosnou ideou bolo urobiť všetko preto, aby sa výmena obyvateľstva realizovala a nebola prerušená. Súčasťou bola aj inštrukcia k problematike vojnových zajatcov. Štátny tajomník predpokladal, že Maďari prídu s požiadavkou, aby sa vojnoví zajatci započítali do kvóty a to aj tí, ktoré nie sú uvedení na zoznamoch z 26. augusta 1946, za predpokladu, že sa presťahujú aj ich rodiny. V. Clementis sa domnieval, že túto požiadavku bude ťažko odmietnuť.46 V roku 1947 už paralelne s odbornou časťou Zmiešanej komisie zasadala aj politická komisia, ktorá mala rozhodovať o zásadných otázkach. Jej reprezentanti Z. Procházka a Lajos Bólya boli v kontakte s reprezentatívnymi špičkami štátnej administratívy svojich krajín a usmerňovali činnosť odborných štruktúr komisie. Mechanizmus vládnych delegátov garantoval naplnenie zámerov jednotlivých štátov v ČSMZK, pretože podľa štatútu ČSMZK mala samostatne rozhodovať o všetkých otázkach, ktoré spadali do jej kompetencie a jednotlivé vlády ich mali vykonávať. Tento mechanizmus a nezávislosť ČSMZK však bola eliminovaná už v roku 1946 po prijatí prvých rozhodnutí ČSMZK, ktoré maďarská vláda odmietla akceptovať. Ďalšie kroky v problematike riešenia maďarskej otázky v ČSR, ale aj problematiky vojnových zajatcov zo ZSSR výrazne ovplyvnili podstatné zmeny v európskej politike. Základom boli zmeny vo východnej a strednej Európe, ktorých súčasťou bolo postupné začleňovanie stredoeurópskych krajín, vrátane ČSR a Maďarska do sovietskeho bloku. Maďarsko bolo v tomto trende pred ČSR, čo sa prejavilo aj zmene sovietskej politiky voči Maďarsku a jeho požiadavkám. Už 17. februára 1948 prijal J. V. Stalin maďarskú delegáciu v čele s prezidentom Zoltánom Tildym. Súčasťou maďarskej delegácie boli a Mátyás Rákosi, Árpád Sakasits, 43 Rozhodnutie ČSMZK č. 22 z 3.4. 1947 sa týkalo vývozu hnuteľností presídlencov a postupov vysídlenia. 44 AMZV Praha, f. PO, šk. 125, Návrh rozhodnutia ČSMZK k problematike vojnových zajatcov z 3. 10. 1947. 45 AMZV ČR Praha, f. PO, šk. 125, f. 4678 Depeša 455/47 zo 4. 10.1947 od Z. Procházku pre ZAMINI (Štrup). 46 AMZV ČR Praha, f. PO, šk. 125, Inštrukcie štátneho tajomníka V. Clementisa zo 17.10. 1947.