Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)

Štefan Šutaj - Barbara Kacerová: Poznámky k problematike vojnových zajatcov v súvislosti s výmenou obyvatelstva medzi Českoslovesnkom a Madarskom

Poznámky k problematike vojnových zajatcov...89

Problematika vojnových zajatcov bola nanovo otvorená notou Splnomocnenca pre hájenie záujmov maďarských štátnych príslušníkov v ČSR z 19. augusta 1947, v ktorej žiadal o stanovisko k vojnovým zajatcom. Úrad splnomocnenca „žádá zdvorilé“ čsl. MZV o „láskavé sdélenľ stanoviska ohľadom vrátenia sa domov osôb maďarskej národnosti, ktoré sa vracajú z ruského zajatia, ktorí bývali na území, ktoré bolo Viedenskou arbitrážou pridelené k Maďarsku a odtiaľ nastúpili na vojenskú službu. Osobitne upozornil, že juhoslovanská a rumunská vláda súhlasili, aby sa tieto osoby mohli vrátiť na územia, kde predtým bývali.35

Oslovené bolo aj oddelenie II-9 ministerstva zahraničných vecí, ktoré zaujalo stanovisko, ktoré sa premietlo do odpovede čsl. MZV maďarskému Splnomocnencovi z 27. augusta 1947. V odpovedi oddelenia bol prezentovaný názor, že otázka štátneho občianstva je vnútornou záležitosťou každého štátu, a preto je možné, že vnútroštátne predpisy Juhoslávie a Rumunska sú iné ako čsl. O stanovisko bol tiež požiadaný VI. odbor MZV. Vedúci jeho právneho odboru Zdenék Procházka, ktorý sa venoval intenzívne čsl.-madárským záležitostiam, po konzultáciách s ďalšími odborníkmi konštatoval, že sa ČSR nevyhne prijatiu tých vojnových zajatcov, ktorí sú v zoznamoch na presídlenie odovzdaných maďarskej vláde a ich započítaniu do kvóty na presídlenie, ak sa ich rodiny skutočne presídlia. Uvádzal, že bude potrebné potvrdiť návrat vojnovým zajatcom, ktorých rodiny budú presídlené a podľa Procházku bolo vecou slušnosti, aby sa im umožnil návrat a mohli pomôcť svojim rodinám pri presídľovaní.36

V oficiálnej odpovedi MZV uviedlo, že predmetná záležitosť, prijatie, či neprijatie vojnových zajatcov, je vnútornou záležitosťou ČSR a zopakovalo čsl. argumentáciu o tom, že ide o osoby, ktoré stratili čsl. štátne občianstvo nemôžu dokázať, že bojovali proti fašizmu alebo boli týmto režimom perzekvované.37

V ďalšom memorande maďarskej vlády z 20. (23.) septembra 1947 sa uvádzalo, že od júna 1947 sa podľa rozhodnutia sovietskej vlády, uskutočňuje presun maďarských vojenských zajatcov vrátane tých, ktorí boli do 2. novembra 1938 čsl. štátnymi príslušníkmi. Títo vojnoví zajatci boli umiestnení v Rumunsku, v Marmarošskej Sihoti (Máramarosszeged).

Maďarské memorandum ich rozdelilo na tri skupiny:

1. Zajatci, ktorí nefigurujú na zoznamoch čsl. vlády odovzdaných maďarskej vláde 27. augusta 1946; 2. Zajatci, ktorí sa na uvedenom zozname nachádzajú, ale ich rodina sa zatiaľ nepresídlila do Maďarska. 3. Zajatci, ktorí sa nachádzajú na tomto zozname a ich rodina už bola presídlená.38

Maďarská delegácia „prosila“, čsl. vládu, aby povolila návrat osôb z druhej kategórie, bez ohľadu na to, či ich rodinní príslušníci boli zaradení do transportov alebo nie. Tiež žiadala, aby boli domov pustení aj zajatci z tretej kategórie a maďarská vláda dá potom tieto osoby

35 AMZV ČR Praha, f. PO, šk. 125, Note verbale, č. 508/R/1947 z 19. 8. 1947 zaslaná Splnomocnencom pre hájenie záujmov maďarských štátnych príslušníkov v Československu.

36 AMZV Praha, f. PO, šk. 125, List Z. Procházku predsedovi Osídlbvacieho úradu J. Čechovi, podpredsedovi ČSMZK Pavlovi Pohánkovi a odb. prednostovi MZV K. Štrupovi o návrate maďarských vojnových zajatcov, bývalých čsl. štátnych príslušníkov z 23. 9. 1947.

37 AMZV ČR Praha, f. PO, šk. 125, Odpoveď čsl. ministerstva zahraničných vecí č. 174.659/II-9/47 z 27. 8. 1947 na Note verbale, č. 508/R/1947 z 19. 8. 1947 zaslanú Splnomocnencom pre hájenie záujmov maďarských štátnych príslušníkov v Československu.

38 V období, kedy bolo memorandum podávané, v 181 prípadoch už bola ich rodina presídlená do Maďarska.