Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)

Štefan Šutaj - Barbara Kacerová: Poznámky k problematike vojnových zajatcov v súvislosti s výmenou obyvatelstva medzi Českoslovesnkom a Madarskom

8 2 I Štefan Šutaj - Barbara Kacerová

„a) Vláda československá a vláda maďarská pokladajú za platné prihlášky, ktoré podali - v zmysle čl. I Dohody a odstavca 1 Dodatku k čl. I Dohody - manželky v mene vojnových zajatcov a odvlečených civilných osôb:

i. ) ak potvrdí manžel, ktorý sa medzitým vráti, prihlášku pred 1. septembrom 1947,

ii. ) akpredloží manželka pred 1. septembrom 1947 oznámenie adresované jej manželom

poštou, v ktorom manžel prehlasuje, že súhlasí s prihláškou podanou aj jeho menom za účelom presídlenia do Československa,

iii. ) alebo ak manželka preukáže potvrdením, ktoré vydal Maďarský červený kríž,

že nebolo možné zistiť pred 1. septembrom 1947 adresu jej manžela.

b) Do 14 dní odo dňa podpisu tohto Protokolu zariadi maďarská vláda všetko potrebné, aby Maďarský červený kríž vydával manželkám, ktoré o to požiadajú, potvrdenia, o ktorých sa píše v odstavci a) iii). Ak Maďarský červený kríž neodpovie žiadatelke pred 1. septembrom 1947 a žiadateľka preukáže, že sa obrátila na Maďarský červený kríž pred 1. júlom 1947, bude vojnový zajatec považovaný za nezvestnú.

c) Ak potrebuje manželka vojnového zajatca alebo odvlečenej civilnej osoby povolenie poručenského úradu, aby mohla slobodne nakladať s majetkom svojho manželka alebo svojich detí, zariadi maďarská vláda všetko potrebné, aby toto povolenie dostala zavčasu.

d) Ustanovenia odstavca a) i) ii) bude používané podobne na prihlášky podané rodičmi pre ich deti staršie 18 rokov, ktoré nie sú ženaté alebo vydaté a ktoré sú vojnovými zajatcami alebo civilnými odvlečenými osobami.“4

Záujem čsl. úradov sa týkal predovšetkým Slovákov, ktorí sa ako príslušníci maďarskej armády ocitli v sovietskych zajateckých táboroch. Predseda Československej presídľovacej komisie (ďalej ČsPK) Daniel Okáli v liste zo 17. apríla 1946 odpovedal na otázky položené presídľovacej komisii pražským MZV v súvislosti s podpísanou Dohodou. V liste sa uvádzalo, že na presídlenie sa hlási aj mnoho osôb, ktorých rodinní príslušníci alebo aj hlavy rodiny sú v ruskom zajatí. Presidľovacia komisia prijímala prihlášky vyplnené rodinnými príslušníkmi aj ohľadom týchto osôb a žiadala MZV ako aj čsl. delegáta pri SKK v Budapešti, aby sa pokúsili vymôcť ich prepustenie zo zajatia. Konštatoval, že otázka doteraz nebola vyriešená a je sporné, či tieto osoby pred ich návratom zo zajatia bude možné zarátať do kvóty presídlencov.5

Reakciou na list D. Okáliho bolo stanovisko ministerstva z 11. mája 1946. V ňom sa uvádzalo: „Aby ministerstvo zahraničných vecí mohlo v záujme osôb nachádzajúcich sa v sovietskom zajatí zakročiť, je treba, aby presidľovacia komisia oznámila presné osobné dáta dotyčných zajatcov, podlá možností aj okolností, za ktorých padli do zajatia a čo je známe o ich terajšom pobyte (zajatecký tábor). Na základe týchto dát mohlo by ministerstvo

4 Slovenský národný archív (ďalej SNA) Bratislava, f. Československo-maďarská zmiešaná komisia (ďalej ČSMZK), šk. 1, Protokol, nespracovaný fond.

5 AMZV ČR Praha, f. PO, šk. 125, List ČsPK podpísaný D. Okálim zo 17. 4. 1946 Ministerstvu zahraničných vecí. Otázka kvóty bola pre československú stranu dôležitá, lebo podľa čl. V Dohody mohlo Československo vysťahovať toľko Maďarov, kolko Slovákov a Čechov v Maďarsku sa prihlási na presídlenie.