Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Štefan Šutaj - Barbara Kacerová: Poznámky k problematike vojnových zajatcov v súvislosti s výmenou obyvatelstva medzi Českoslovesnkom a Madarskom
Poznámky k problematike vojnových zajatcov ...83 zahraničných vecí požiadať príslušné sovietske úrady o prepustenie tých osôb z nich, ktoré sa hlásia k presťahovaniu a vyhovujú podmienkam dohody.“6 Zjavne teda v tom čase úrady v ČSR nedisponovali a ani nemohli disponovať informáciami o týchto osobách, lebo išlo o ľudí, ktorí sa do gulagov dostali z územia Maďarska. Počet maďarských vojnových zajatcov nebol v tom čase známy čsl. ani maďarským úradom. V liste ministra vnútra Sergeja Nikiforoviča Kruglova pre Vjačeslava Michajloviča Molotova z 10. apríla 1946 o počte maďarských vojnových zajatcov v táboroch MVD ZSSR (Ministerstva vnutrennich del) sa uvádzalo, že podľa informácií zo 4. júna 1945 a 13. augusta 1945 sa v ZSSR nachádzalo 177 348 maďarských vojnových zajatcov.7 V prílohe k dokumentu Spravka o količestve vojennoplennych Vengrov soderžaščichsja v lagerjach MVD SSSR z 8. apríla sa uvádzalo, že v táboroch bolo 232 879 maďarských vojnových zajatcov. Z nich 46 generálov, 197 plukovníkov, 478 podplukovníkov a majorov.8 Problematika vojnových zajatcov v súvislosti s Parížskou konferenciou 1946 O osude Maďarska a Maďarov a o mierovej zmluve s Maďarskom, sa rozhodovalo na mierovej konferencii v Paríži 15. júla - 15. októbra 1946. Konferencii predchádzali zložité rokovania, na ktorých sa čsl. aj maďarská strana usilovali získať čo najvýhodnejšie pozície pre naplnenie svojich cieľov.9 Na rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v Paríži pred mierovou konferenciou medzi čsl. a sovietskymi predstaviteľmi (Vavro Hajdu/Jindŕich Nősek - Alexander Jefrimovič Bogomolov/V. M. Molotov) sa o problematike vojnových zajatcov v ZSSR nerokovalo. Nesúviselo to s predmetom mierovej konferencie a prípravou mierových zmlúv, ani s prioritami čsl. predstaviteľov. Iná situácia už bola pri bilaterálnych rokovaniach, ktoré realizovala maďarská diplomacia v Sovietskom zväze. Aj keď ich hlavným cieľom bolo získať podporu Sovietskeho zväzu na mierovej konferencii v Paríži pre svoju alternatívu mierovej zmluvy s Maďarskom, predmetom diskusií bol už širší okruh otázok.10 Maďarská vládna delegácia vedená predsedom vlády Ferencom Nagyom rokovala v Moskve 9. - 15. apríla 1946. Čsl. splnomocnenec pri SKK František Dastich za ciele delegácie v správe ministerstvu označil: hospodárske záležitosti, odchod sovietskych vojakov, maďarských vojnových zajatcov v ZSSR, prípravu mierovej konferencie. Vo vzťahu k ČSR: 6 AMZV ČR Praha, f. PO, šk. 125, List ministerstva zahraničných vecí z 11. 5.1946 ČsPK v Budapešti. 7 VOLOKITINA, Tatjana Viktorovna et al. Vostoinaja Jevropa v dokumentach rossijskich archívov 1944 - 1953 gg. Tom I. Moskva; Novosibirsk : Sibirskij chronograf, 1997, s. 419-420. Písmo ministra vnutrennich del SSSR S. N. Kruglova V. M. Molotovu o količestve vojennoplennych Vengrov v lagerjach MVD SSSR. 8 VOLOKITINA, T. V. et. al. Vostočnaja Jevropa..., s. 420. 9 Podrobnejšie o problematike: ŠUTAJ, Štefan. Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom. Prešov : Universum, 2015,402 s. 10 Podrobnejšie o problematike: ROMSICS, Ignác. Parížska mierová zmluva z roku 1947. Bratislava : Kalligram, 2008, 355 s. ŠUTAJ, Štefan. A magyar külpolitika lépései a párizsi békekonferencia előtt - a csehszlovák diplomácia szemszögéből. In: FEDINEC, Csilla - ILYÉS, Zoltán - SIMON, Attila - VÍZI, Balázs (Szerk.). A Közép-Európaiság dicsérete és kritikám. Pozsony : Kalligram, 2013, s. 613-634.
