Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)

Štefan Šutaj - Barbara Kacerová: Poznámky k problematike vojnových zajatcov v súvislosti s výmenou obyvatelstva medzi Českoslovesnkom a Madarskom

Poznámky k problematike vojnových zajatcov ...81

Druhý problém, ktorý nastolil v rozhovore Clementis sa týkal čsl. občanov zatknutých Národným komissariatom vnutrennich del (NKVD) a Červenou armádou (ČA), neraz na základe falošných obvinení po oslobodení. Upozornil, že to vyvoláva nepokoj na Slovensku a ukázal „pamjatnoju zapisku“, potvrdenia od národných výborov aj organizácií komunistickej strany, ktoré sa dožadovali prepustenia týchto osôb. Odpoveď znela, že nemá zmysel robiť intervencie v jednotlivých prípadoch, vec sa má riešiť generálne vydaním všetkých čsl. občanov. Táto skupina osôb však nemala byť prioritne predmetom záujmu.

Predstavy československej a maďarskej politiky sa postupne, pod vplyvom medzinárodných faktorov transformovali do projektu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Po predbežných konzultáciách a sondách jednotlivých diplomacií s mocnosťami ČSR a Maďarskom dospeli k rokovaniam o výmene obyvateľstva, ktoré sa uskutočnili v decembri 1945 a vo februári 1946.2

Problematika maďarských vojnových zajatcov v ZSSR sa objavila až na rokovaniach o dohode o výmene obyvateľstva vo februári 1946. Medzi otázkami, ktoré riešila osobitná subkomisia, vytvorená na hľadanie možnosti pre uzavretie dohody o výmene obyvateľstva, zložená z Arnošta Heidricha, Juraja Slávika, Pála Sebestyéna a Istvána Kertésza sa objavila aj maďarská požiadavka, aby do počtu osôb, ktoré budú súčasťou výmeny obyvateľstva, boli zarátaní:

1. všetci Maďari, ktorí museli opustiť ČSR v dôsledku opatrení po 20. januári 1945

2. „Všetci Maďari a zvlášť vojnoví zajatci, ktorým, neprítomným v ich bydlisku v Československu 20. januára 1945 bolo zabránené československými úradmi, aby sa tam vrátili.“3 Čsl. delegácia nepripúšťala možnosť zahrnutia týchto osôb do počtu osôb zarátaných do výmeny so zdôvodnením, že tu ide o tzv. anyásov, teda maďarských štátnych príslušníkov, ktorí sa na územie južného Slovenska dostali po Viedenskej arbitráži a vojnových zločincov, teda osoby, ktoré sa zúčastnili vojenského ťaženia proti Sovietskemu zväzu. Maďarskej strane sa nepodarilo presadiť, aby sa problematika týchto osôb riešila v rámci výmeny obyvateľstva.

V samotnej Dohode o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom z 27. februára 1946, ani v diplomatickej pošte, ktorú si vymenili minister zahraničných vecí Maďarska János Gyöngyösi a čsl. štátny tajomník V. Clementis sa už zmienka o vojnových zajatcoch neobjavila. Zmienka v §9 Dodatkového Protokolu k výmene obyvateľstva sa týkala výlučne slovenských žiadateľov, teda Slovákov z Maďarska, ktorí sa ako vojnoví zajatci v radoch maďarskej armády dostali do gulagov v ZSSR. Uvádzalo sa v ňom:

2 Podrobnejšie o problematike napr.: ČIERNA-LANTAYOVÁ, Dagmar. Podoby česko-slovensko-mad'arského vzťahu 1938 - 1949. Bratislava : Veda, 1992, 203 s. ŠUTAJ, Štefan. Czechslovak Government Politics and the Population Exchange. In: MOLNÁR, Imre - SZARKA, László (Eds.). Memories and Reflections of the Dispossed. Komárom : Hungarian of Science Research Institute of Ethnic and National Minorities, 2010, s. 83-92.

3 AMZV ČR Praha, f. Právni odbor 1945 - 1954 (ďalej PO), šk. 119, Záznam o užšej porade členov československej a maďarskej delegácie dňa 6. 2. 1946 o 16,30.