Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Štefan Šutaj - Barbara Kacerová: Poznámky k problematike vojnových zajatcov v súvislosti s výmenou obyvatelstva medzi Českoslovesnkom a Madarskom
80 I Štefan Šutaj - Barbara Kacerová S problematikou vojnových zajatcov súvisí niekoľko faktorov, ktoré musíme brať do úvahy pri výskume tejto problematiky: a) časti južného Slovenska sa po Viedenskej arbitráži z 2. novembra 1938 stali súčasťou arbitrážneho územia a súčasťou Maďarského kráľovstva, b) obyvatelia slovenskej a maďarskej národnosti z tohto územia narukovali do maďarskej armády a boli nasadení do bojov v Sovietskom zväze, c) riešenie maďarskej otázky po oslobodení v ČSR bolo postavené na teórii národného štátu Čechov a Slovákov a s Maďarmi ako s občanmi ČSR sa nerátalo, d) jedna z foriem riešenia maďarskej otázky v ČSR bola postavená na medzinárodnej dohode o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom. V týchto základných súvislostiach sa vyvíjala problematika tých obyvateľov zainteresovaného regiónu, ktorí sa usilovali dostať zo sovietskych gulagov naspäť do svojho rodiska (domova). Od oslobodenia Československa od fašistických vôjsk po dohodu o výmene obyvateľstva Pod pojmom vojnoví zajatci rozumieme osoby, ktoré sa dostali do zajateckých táborov v ZSSR. Boli to: 1. Bývalí československí (čsl.) štátni občania maďarskej národnosti, zajatí v ZSSR ako príslušníci maďarskej armády. 2. Čsl. štátni občania slovenskej národnosti z arbitrážneho územia, zajatí ako maďarskí vojaci. 3. Slováci z Maďarska, zajatí v ZSSR ako príslušníci maďarskej armády, ktorí sa prihlásili (manželky ich prihlásili) na výmenu obyvateľstva. 4. Maďari alebo Slováci, odvlečení do ZSSR zo Slovenska po oslobodení arbitrážneho územia. V tejto práci budeme venovať pozornosť prvým trom skupinám. V prvom rade môžeme konštatovať, že táto problematika sa neobjavuje ako zásadný problém v kľúčových dokumentoch čsl. politiky, ani pokiaľ ide o maďarskú menšinu, ani pokiaľ ide o Slovákov v Maďarsku. Jedným z prvých dokumentov, v ktorom sa spomína, je rozhovor štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí (MZV) ČSR Vladimíra Clementisa s veľvyslancom ZSSR v ČSR Valerianom Alexandrovičom Zorinom 13. augusta 1945. Jeho podstatou bola informácia o postupe čsl. vlády voči obyvateľstvu maďarskej národnosti, pripravovanej pre Spojeneckú kontrolnú komisiu (SKK) v Budapešti, ktorá mala dohľad nad situáciou v Maďarsku do podpísania mierovej zmluvy. V tomto rozhovore bezprostredne po skončení Postupimskej konferencie V. Clementis vyjadril vôľu ČSR nepožadovať transfer celej maďarskej menšiny, ale len výmenu obyvateľstva medzi oboma štátmi. V. Clementis informoval Zorina aj o tom, že medzi maďarskými zajatcami sa nachádzajú Slováci z južného Slovenska. Žiadali o ich vyňatie z internácie, lebo sa jedná o čsl. občanov. Z kontextu sa dalo odhadovať, že išlo o Slovákov, ktorí sa dostali na arbitrážne územie a po Viedenskej arbitráži, v rámci maďarskej armády odišli bojovať na ruský front.1 1 1 Archiv Ministerstva zahraničních véd České republiky (ďalej AMZV ČR Praha), fond (ďalej f.) Generálni sekretariát Jana Masaryka a Vladimíra Clementise (ďalej GS-A), škatuľa (ďalej šk.) 187, Záznam o rozhovore štátneho tajomníka V. Clementisa so sovietskym veľvyslancom V. A. Zorinom 13. 8.1945.
