Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Attila Simon: "Malenkij robot" a plány o československom národnom štáte
Malenkij robot” a plány o československom národnom štáte 71 (Kráľovský Chlmec, Leles, Streda nad Bodrogom).14 Následne medzi 6. a 12. decembrom prišli na rad menšie usadlosti Medzibodrožia a sídla v Užskej oblasti. Jedným z rozdielov medzi dvoma oddielmi bolo v tom, že kým deportovaní z prvej vlny sa dostali do Samboru po takmer dvojtýždňovom „nútenom pochode“, prechádzajúc táborom vo Svalovej a cez Verecký priesmyk; dovtedy deportovaní z Užskej oblasti sa dostali do zberných lágrov v Sambore prechádzajúc tábormi v Hraňi a v Snine a neskôr prekročiac Užocký priesmyk. Z Moldavy nad Bodvou - z malého mestečka obývaného Maďarmi, ležiaceho na západ od Košíc - ako aj z jeho okolia, zhromaždili ľudí určených na deportáciu v Košiciach, odkiaľ ich odviezli motorovými vozidlami do tranzitného tábora v poľskom meste Sánok. V Sanoku ich naložili do vagónov a odtiaľ ich previezli do olovených baní pod Kaukazom.15 Či už berieme do úvahy deportácie na „malenkij robot“ na území Medzibodrožia, alebo v oblasti Moldavy nad Bodvou, je nepopierateľná tá plánovitosť a systematickosť akou zozbieranie ľudí prebiehalo, rad za radom vo všetkých obciach regiónu s prevahou maďarského (a nemeckého) obyvateľstva. Toto sa však nedá spozorovať v oblasti Gemera, kde dotknuté obce nachádzajú od seba vo väčšej vzdialenosti. Tu došlo k hromadnému odvlečeniu občanov napríklad z Aboviec pri Tornali, z obce Riečka, z obce Kráľ, alebo aj z obcí Veľký Blh a Uzovská Panica nachádzajúcich sa v údolí malej rieky Blh, pričom v okolitých sídlach obývaných Maďarmi k deportáciám nedošlo. Z toho dôvodu sa domnievame, že v týchto prípadoch nemohlo ísť o naplánovanú akciu, ale o svojvoľné rozhodovanie jedného-druhého sovietskeho vojenského veliteľa, kde samozrejme zohrávalo úlohu aj splnenie vopred stanovených zajateckých kvót. Podobne ako to bolo aj v prípade Aboviec pri Tornali so 650 obyvateľmi, kde 23. januára 1945 hľadal ruský kapitán nemeckých obyvateľov, avšak keďže Nemci v obci nežili, uspokojil sa s domácim maďarským obyvateľstvom: do mesta Szerencs odvliekli 65 práceschopných osôb, medzi nimi značný počet žien, kde ich nasadili do vagónov spolu s ďalšími ľuďmi.16 Podobne sa zdajú byť náhodnými tie udalosti, ktoré sa prihodili obyvateľom obce Velký Blh. Z tejto obce s čisto maďarským obyvateľstvom ležiacej v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej jazykovej hranice, ako aj zo susednej obce Uzovská Panica odvliekli v januári 1945 pod zámienkou prác spojených s odstraňovaním trosiek, 147 mladých dospelých (podľa iných prameňov 139),17 medzi nimi 49 žien.18 Týchto ľudí po viacdňovom pešom pochode eskortovali do mesta Miskolc, tam ich nasadili do vagónov a prechádzajúc Debrecínom, Veľkým Varadínom a mestom Focsani19 odviezli do uhoľných baní na Donbase.20 14 DOBOS, F. Magyarok..., s. 112. 15 POLIŠENSKÄ, M. Čechoslováci..., s. 292-294. 16 Gyöngyösi János külügyminiszter szóbeli jegyzéke a Szovjetunió kormányához az Abafalváról és Tiszalucról elhurcolt polgári lakosok ügyében. In: BALOGH, Béni (Ed.). Törvényes megszállás. Szovjet csapatok Magyarországon 1944 - 1947 között. Budapest : Magyar Nemzeti Levéltár, 2015, s. 284-285. 17 Hadtörténelmi Levéltár (ďalej HL), f. Külügyminisztérium (ďalej KÜM), Hadifogoly osztály (ďalej HDF. O.) 25.406/pol. - 1945. 18 Archiv ministerstva zahraničních vécí (ďalej AMZV) Praha, f. SSSR 1945 - 1949, kart. 36., sz. n. 19 LEHOTAI, V. „Malenkij robot”..., s. 120. 20 O deportácií obyvateľov Velkého Blhu viď: KOÓS, István. Nagybalogi tragédiák. Nagybalog : Rákóczi Szövetség Balogvölgyi Helyi Szervezete, 2006, 80 s.
