Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Peter Juščák: GULAG a ženský fenomén. Skúsenosti žien z bývalého Československa v praconvých táboroch GULAG v ZSSR
54 Peter Juščák Desaťročia mlčania priniesli aj jeho odvrátenú stranu - utajené denníky, záznamy, zápisky z ktorých je možné dodnes čerpať mnohé cenné informácie, najmä o hĺbke utrpenia odvlečených mužov a žien a o strete dvoch politických systémov, dvoch kultúr. Aj z nich možno usúdiť, že sovietske civilizačné prepadlisko bolo hlboké a zlovestné. Siahalo ďaleko za hranice ZSSR, vplazilo sa do rodín zavlečených a všetko, čo sa týkalo táborov GULAG sa po dlhé roky strácalo v temnote strachu, mlčania a akejkoľvek spoločenskej ozveny. Sovietsky systém vlády boľševikov vyzdvihoval zrovnoprávnenie ženy ako jej oslobodenie. V skutočnosti ženám prisúdil ťažkú fyzickú prácu a rovnosť zaviedol predovšetkým do množstva povinností, aj do rovnosti vo výkone trestu. Boľševická nenávisť voči akejkoľvek inakosti či slobode bolo taká hlboká, že predmet ich nenávisti nemal pohlavie, národnosť, štátnu príslušnosť, dokonca ani elementárne potreby ľudskej bytosti. Túto nenávisť k inak zmýšľajúcim si jednotky NKVD priniesli ako vývozný artikel aj na oslobodzované územia. Stretnutie civilizácií Prvých odvlečených občanov, mužov aj ženy registrujeme po vstupe sovietskych vôjsk na územie ČSR už na jeseň v roku 1944. Sovietske orgány NKVD a SMERŠ sa sústredili do niekoľkých smerov. Najmasovejší priebeh mali internácie na základe prisúdenej viny „fašistom a kolaborantom“, pričom išlo o zatýkanie občanov označovaných udavačmi a tiež príslušníkov politicky nespoľahlivých skupín. V zmysle kolektívnej viny to boli občania maďarskej a nemeckej národnosti, muži aj ženy. Jednotky NKVD spolu s domácimi milicionármi ich cielene vyhľadávali, vylákali z domu na podanie vysvetlenia, alebo na pomoc pri odstraňovaní škôd na cestách, mostoch, alebo pri odhrabávaní snehu. Takto sa im podarilo bezpečne a bez problémov zhromaždiť nič netušiacich občanov do strážených budov obecných úradov, škôl a pod. Občania boli vydesení rabovaním, znásilňovaním žien, registrujeme aj ojedinelé vraždy. Vo Vysokej nad Uhom sovietsky vojak zastrelil 16 ročné dievča, pretože sa mu nepodvolila.3 V obci pri Poprade dvaja krasnoarmejci znásilnili manželku komunistického predsedu.4 Násilie vojakov Červenej armády predvídal aj Stalin. Podľa Jána Ursínyho sa vyjadril: „Viem, že keď naši vojaci k vám prídu, budú sa dopúšťať aj všelijakých neprístojností (...) poberú vám veci, znásilnia vám devušky a urobia vám aj iné nepríjemnosti, ale uznajte, že bojujú s Nemcami roky, kladú životy, znášajú rôzne útrapy, a preto ich pochopte a odpusťte im.“5 K tomu pripočítajme deportácie, ktoré nik nečakal a nik ich nechápal. Dôvody deportácií pritom boli prosté - snaha využiť pracovné sily obyvateľov z oslobodených území, najmä v krajinách východnej Európy.6 3 List KPVS, Mária Kolesárová, príbuzná obete. Treba poznamenať, že veliteľ vyzval rodinu, aby označili páchateľa, tí však odmietli z obáv, že by označili nepravého a pripravili ho o život. 4 Danáš, Kornel, list KPVS. 5 URSÍNY, Ján. Z môjho života. Martin : Matica slovenská, 2000, s. 69. 6 BÓRÁK, Mečislav a kol. Perzekuce občanu z území dnešní České republiky v SSSR. Praha : Ústav pro soudobé dejiny AV ČR, 2003, s. 109. Hovorí o tom hlásenie ministra vnútra Beriju Stalinovi zo dňa 24. 12. 1944, že na toto územie boli vyslané tri skupiny NKVD a 106 skupín jednotiek SMERŠ. Internácie boli nariadené aj ďalším príkazom NKVD ZSSR z 11.1. 1945, kde sa mali očisťovať oslobodené územia od nepriateľských živlov.
