Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)

Peter Juščák: GULAG a ženský fenomén. Skúsenosti žien z bývalého Československa v praconvých táboroch GULAG v ZSSR

GULAG a ženský fenomén...55

V maďarských obciach na juhu východného Slovenska orgány NKVD zatvárali mužov po desiatkach. Napríklad z Malého Horeša odvliekli 168 mužov,7 z nich sa vrátilo len 65. Rovnako postupovali v mestách a obciach s nemeckým obyvateľstvom na Spiši. Z Medzeva a okolia odvliekli okolo 200 občanov, zo Smolníka 150. Dôvody pre internáciu, tresty a následnú deportáciu boli stručné - nepriateľstvo k Sovietskemu zväzu. Tresty nútených prác za domnelé zločiny zneli v ľahších prípadoch na tri až päť rokov. Ťažké tresty vo výške 10 a 15 rokov dostávali tzv. špióni, nepriatelia Sovietskeho zväzu, fašisti a ich pomáhači a celá plejáda osôb, na ktorú padol tieň podozrenia.

Predpokladáme, že medzi plošne internovanými mohlo byť v priemere okolo 5 percent žien. Boli to dievčatá od 16 rokov, hnali ich na rovnako ťažké práce ako mužov. Možno ich zaradiť do dvoch skupín.

1/ Internované ženy na základe kolektívnej viny. Tieto ženy pochádzali najmä z nemeckých regiónov - Medzev, Smolník, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Spišská Belá, Spišská Nová ves a z maďarských okresov na juhu - Trebišov, Michalovce, Moldava n/Bodvou, Rožňava a ďalších. Z okolia Gelnice žien zatkli vyše 50 žien, šesť žien zatkli v Kežmarku. V skupinách internovaných zo Smolníka a Medzeva boli slobodné aj vydaté ženy, najmladšie mali sedemnásť rokov (Elena Puchyová,8 Irena Pindrochová) aj slobodné ženy okolo dvadsiatky, (Mária Sorgerová,9 Mária Schurgerová,10 11 a ďalšie).

2/ Internované ženy na základe udania zo spolupráce s fašizmom, alebo tie, ktoré sa pre orgány NKVD stali podozrivými. Tieto ženy boli spravidla obvinené zo špionáže, (Irena Kawaschová,11 Cecília Kováčová12) a dostávali ťažké tresty, spravidla 10 - 15 rokov.

Mužom a ženám v Medzeve (ale aj v iných obciach a mestách) povedali, že idú na tri dni na robotu. Po zhromaždení v obecnom úrade postavili k dverám ozbrojené stráže. Dobrá vôľa občanov a ich snaha byť nápomocnými bola perfídne zneužitá a nasledoval štyridsať kilometrový pochod do Košíc v najtuhšej zime. Bolo zrejmé, že za krátkou brigádou sa skrýva internácia s nejasnými cieľmi. Krátka brigáda v prípade Margity Sorgerovej trvala tri a pol roka.13

17. februára 1945 pozberali z Medzeva aj Smolníka ľudí na práce pri oprave cesty. Občania sa prihlásili na NKVD, v Medzeve ich bolo asi 150. Sedemnásťročná Elena Puchyová zo Smolníka sa s kamarátkami tešila, že pôjdu na pár dní z domu a že uvidia trocha sveta. Ich radosť pohasla, keď k dverám postavili ozbrojené stráže. Z Malčic v okrese Trebišov odvliekli 24. decembra 1944 16-ročnú Jolanu Rozikovú so skupinou občanov. Bez teplého ošatenia spali na holej dlážke v nevykúrenej izbe kláštora. Jedlo, ktoré mali so sebou, zmrzlo na kosť, chlieb krájali sekerou.14

7 Plus 7 dní, 1991, čl.

8 Záznam rozprávania E. Puchyovej, archív Peter Juščák.

9 Záznam rozprávania M.Sorgerovej, archív Peter Juščák.

10 Záznam rozprávania M. Schurgerovej, archív Peter Juščák.

11 Záznam rozprávania syna Jána Antala, archív Peter Juščák.

12 Záznam rozprávania C. Kováčovej, archív Peter Juščák.

13 JUŠČÁK, Peter. Odvlečení. Bratislava : Kalligram, 2011, s. 69.

14 JUŠČÁK, P. Odvlečení..., s. 70.