Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)

Stanislav Mičev: Slováci v zajateckých táboroch NKVD

38 Stanislav Mičev V roku 1944 v súvislosti so začiatkom Slovenského národného povstania sa dostali do sovietskeho zajatia aj dvaja generáli slovenskej armády. Gen. II. tr. Jozefa Turanca zatkol na príkaz pplk. Jána Goliana stot. Štefan Hanus po jeho pristátí na letisku Tri Duby 29. au­gusta 1944. Povstalci ho previezli na štáb kpt. Alexeja Jegorova pod Prašivou, kde zostal do 7. septembra. Gen. 1. tr. Ferdinand Čatloš, minister národnej obrany naproti tomu prišiel na povstalecké územie dobrovoľne, keď opustil svoje čestné väzenie v Bratislave, aby ponúkol svoje služby povstaniu. Čatloš však bol hlavne pre exilových, ale aj domácich protivládnych politikov neprijateľnou osobou a tak bol tiež internovaný. Od 7. septembra bol väznený spoločne s Turancom v Hiadeľskej doline. Nakoniec oboch previezli 13. septembra 1944 letecky do ZSSR. Spoločne a dokonca v jednej cele boli umiestnení v Butyrskej väznici. Ich vzájomná animozita však bola natolko silná, že Turanec požiadal a preloženie a radšej bol v cele s nemeckými generálmi. V priebehu septembra gen. Čatloša sovietske orgány niekoľ­kokrát vypočúvali, čo sa opakovalo aj na začiatku roku 1945. Potom nasledovalo pre neho pokojnejšie obdobie. Ani jeho nestále snahy o spoluprácu so sovietskymi orgánmi neviedli k cieľu a tak v decembri 1946 bol posledný krát vypočúvaný. Medzitým bol na Slovensku zbavený všetkých funkcií a Vojenským súdom v Bratislave bol 22. decembra 1944 odsúdený na trest smrti. V súvislosti s procesom proti najvyšším predstaviteľom režimu Slovenskej republiky 1939 - 1945 boli obaja generáli 8. januára 1947 odovzdaní československým or­gánom a prepravení na Slovensko.42 Príchod Červenej armády na územie Slovenska mal pre niektorých slovenských občanov aj negatívne následky súvisiace s ich odvlečením do táborov v ZSSR. Už v čase pred vypuk­nutím Slovenského národného povstania pôsobilo na území Slovenska niekoľko partizán­skych skupín, ktoré boli vyslané NKVD a ich hlavnou úlohou bolo zhromažďovanie infor­mácií potrebných pre elimináciu pre nich nepriateľských živlov. Išlo hlavne o predstaviteľov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, príslušníkov armády, žandárstva, Hlinkovej gardy a jej pohotovostných oddielov, občanov Slovenska, ktorí boli členmi SS, SA, alebo SD, ako aj absolventov výcvikových táborov pripravovaných na diverznú činnosť v tyle Červenej armády. Zdrojom informácií sa stávali aj miestni obyvatelia po príchode Čer­venej armády. Nakolko po roku 1989 sa otvorila cesta na získanie údajov o takto odvle­čených obyvateľoch Slovenska existuje pomerne veiké množstvo štúdií, ktoré sa pokúšali o kvantifikáciu počtu odvlečených. Odhady sa veľmi rôznia a pohybujú sa od niekolko sto až do čísla 160 000.43 42 MARJINA, Valentína Vladimirovna. Väzeň Butyrskej cely Ferdinand Čatloš. In: Historický časopis, 1996, roč. 44, č. 4, s. 678-695. Pozri tiež: MIČLANIK, P. Slovenská armáda IV... CSÉFALVAY, František. Generál Čatloš a odboj v roku 1944. In: Ferdinand Čatloš vojak a politik. Bratislava : Pro Militaria Historica, 2011, s. 218-219. 43 Pozri napríklad: BYSTROV, Vladimír. Z Prahy do GULAGu aneb Pfekáželi. Praha : Bystrov a synove, 1999, 335 s. ĎURČANSKÝ, Ferdinand. Biela kniha. Právo Slovákov na samostatnosť vo svetle dokumentov. 3. diel. (Reprint 1. vyd). Trenčín : b. v., 1991, 729 s. HEJL, Vilém. Zpráva o organizovaném násilí. Praha : Univerzum, 1990, 350 s. HOSPODÁR, Vladimír. Prechod frontu územím Slovenska počas 2. svetovej vojny a násilné odvlečenie čs. občanov do nápravno­­pracovných táborov a kolónií v ZSSR. In: Vojenské obzory-H, roč. 3, 1996, s. 11-18.) LESÂK, Josef. Čas oponou trhnul... Praha : Fortuna, 2000, 117 s. LETZ, Robert. Činnosť sovietskych orgánov NKVD na Slovensku v rokoch 1944 a 1945. In: Slovensko na konci druhej svetovej vojny. Bratislava : HŰ SAV, 1994, s. 102-113. PAZDERA, Štefan. Strašná je chuť moci! In: Stála mezinárodní konference o zločinech komunismu. Praha 1991, s. 214-217. STRUSKA,V. Spolupráce čelných pŕedstavitelú KSČ s NKVD (KGB). 1944- 1948. In: Stála mezinárodní konference o zločinech komunismu. Praha 1991, s. 150-165. VAŠKO, Václav. Ne vším jsem byl rád - Vlastní životopis. Kostelní Vydrí : Karmelitánské nakladatelství, 2001, 398 s.

Next

/
Oldalképek
Tartalom