Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Stanislav Mičev: Slováci v zajateckých táboroch NKVD
Slováci v zajateckých táboroch NKVD 39 Za najhodnovernejší výskum v tejto oblasti možno pokladať v terajšom stave výskumu štúdiu Michala Barnovského, ktorý uvádza, že celkovo bolo z územia Slovenska odvlečených okolo 6 000 osôb. Z tohto počtu bolo okolo 3 000 Maďarov, 400 Nemcov, a ostatných 2 600 bolo Slovákov vrátane 200 dôstojníkov a civilných osôb, ktoré boli zaistené mimo územia Slovenska.44 Podľa sovietskych zámerov z konca roku 1944 mala byť na oslobodenom území východnej Európy vykonaný súpis obyvateľov nemeckej národnosti, ktorí mali byť internovaní a využití pri obnove zničeného územia ZSSR. Bolo zistené, že na území Rumunka, Maďarska, Juhoslávie, Bulharska a Československa podľa sovietskych zdrojov žilo 551 049 osôb nemeckej národnosti - v Československu sa uvádzalo 4 250 obyvateľov nemeckej národnosti, z toho 1 412 mužov a 2 837 žien. Následne 16. decembra 1944 bol vydaný príkaz o mobilizácii a internácii práceschopných osôb nemeckej národnosti a to mužov vo veku 17 až 45 rokov a žien vo veku 18 až 30 rokov. Akcia sa uskutočnila od 27. decembra 1944 do 1. januára 1945. Podľa záznamov bolo internovaných 112 480 osôb. Z územia Československa to bolo podľa jedného údaju 215 osôb - 49 mužov a 166 žien - podľa iného 250 osôb - 52 mužov a 198 žien.45 Dňa 11. januára 1945 bol vydaný príkaz NKVD s názvom „O opatreniach k očisteniu frontového zázemia postupujúcej Červenej armády od nepriateľských živlov“. Na základe tohto príkazu bolo internovaných celkom 215 540 osôb, z čoho bolo 1 130 Slovákov. Predstavovalo to pomerne široký diapazón osôb, ktorý umožňoval v podstate zatknúť kohokoľvek. Zatýkaní mali byť agenti rozviedky a kontrarozviedky, teroristi a diverzanti, členovia fašistických organizácií, príslušníci policajných a vojenských jednotiek, väzenských a súdnych orgánov, vedúci pracovníci hospodárskych a správnych organizácií, novinári a žurnalisti, zradcovia, chránenci a pomáhači okupantov a iné nepriateľské živly. Tento príkaz bol v apríli doplnený a internovaných bolo ďalších 155 262 osôb. Na základe novej štatistickej klasifikácie NKVD z februára 1945 boli zajatci a internovaní začleňovaní do nasledujúcich kategórií: A - vojnoví zajatci nepriateľských armád; B - civilné osoby, členovia rôznych nepriateľských organizácií, vedúci oblastných a obvodných rád a správ, starostovia, vedúci veľkých hospodárskych a administratívnych organizácií, redaktori novín a časopisov, autori antisovietskych publikácií a iné nepriateľské živly; V - sovietski občania nachádzajúci sa v zajatí; G - pracovné oddiely Nemcov mobilizovaných podľa príkazu Štátneho výboru obrany.46 Odvlečenie občanov Slovenska do táborov v ZSSR, ktoré sa uskutočnilo v súvislosti s postupom Červenej armády, sa s odstupom času môže zdať protiprávnym aktom. Sovietska strana však chápala zajatie aj internáciu civilných osôb ako jeden celok a ich všetkých odvlečených štatisticky evidovali ako vojnových zajatcov a internovaných. Vtedajšia Slovenská republika bola so Sovietskym zväzom vo vojnovom stave a nič na tom nezmenila ani platná sovietsko-československá zmluva z roku 1943. Červená armáda bola po svojom vstupe na územie Slovenska na jednej strane na území znepriatelenej Slovenskej republiky a na strane druhej na území spriatelenej Československej republiky. Vláda Slovenska bola naďalej 44 BARNOVSKÝ, Michal. Odvlečenie občanov ČSR zo Slovenska do pracovných táborov v ZSSR v rokoch 1944 - 1945. In: V tieni totality : Politické perzekúcie na Slovensku v rokoch 1948 - 1953. Bratislava : Historický ústav SAV, 1996, s. 21. 45 BÓRÁK, M. Českoslovenští..., s. 109. 46 BÓRÁK, M. Českoslovenští..., s. 110-111.
