Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)

Marek Syrný - Martin Pekár: Európa na prelome. Sonda do pomerov v karpatskom prlestore v rokoch 1944 - 1945 so zretelom na územie Slovenska

Európa na prelome. Sonda do pomerov v karpatskom priestore v rokoch 1944 - 1945 ...17

s prezidentom Benešom a exilovou reprezentáciou.30 Delegácia SNR pre oslobodené územie sa svojho poslania ujala 21. januára 1945 v Trebišove. Hlavným zámerom bolo zakladanie a riadenie národných výborov. Po niekoľkých dňoch však už delegácia SNR prešla do oslobodených Košíc, kde dokonca vytvorila odbory, zárodky neskorších povereníctiev. Postupne sa do Košíc dostali aj ďalší členovia bývalej povstaleckej SNR, ktorým sa podarilo preniknúť cez frontovú čiaru na oslobodené územie. Etablovanie delegácie SNR na oslobodenom území znamenalo značné oživenie politického života, ktorý postupne prechádzal od vytvárania novej štátnej správy až po vyformovanie počiatočnej stranícko-politickej štruktúry.

V prvých týždňoch po prechode frontu sa miestami na neskonsolidovanom území oslobodeného Slovenska spontánne obnovovali aj staré správne orgány (vychádzajúce z predvojnového i vojnového obdobia). Staré správne úrady boli rozpustené, resp. podriadené národným výborom ako ich výkonné úradné orgány a ich zamestnanectvo bolo po preverení preberané do služieb nastupujúcej moci. Kreujúce sa národné výbory v sebe integrovali úlohy štátnej a verejnej správy obnovenej Československej republiky. Nahradili notárstva i obecné zastupiteľstvá.31 Miestnu správu odteraz vykonával teda iba jediný orgán.32

Značné problémy a nejasnosti vznikali spočiatku v otázke spravovania južných oblastí oslobodeného územia Slovenska. To od Viedenskej arbitráže v novembri 1938 až do konca vojny patrilo Maďarsku a žila tu početná (prevažne nelojálna, resp. pre nový československý štát nespoľahlivá) maďarská menšina. Aj tu začali krátko po oslobodení spontánne vznikať národné výbory, či obnovovať sa staré správne orgány. SNR na tomto území presadila spravovanie nevolenými, ale Povereníctvom vnútra dosadzovanými správnymi komisármi, resp. komisiami.33

Prejavom ľudovosti národných výborov (na rozdiel od byrokratizmu predvojnovej správy) malo byť to, že štátnu správu nevykonávali štátni úradníci, ale volení zástupcovia miestneho obyvateľstva. Podporou národných výborov sledovali komunisti snahu preniesť štátnu správu z úradníctva (byrokracie), inklinujúcej k občianskym stranám, na pospolité obyvateľstvo. V dôsledku revolučnosti doby a vďaka vojenskej prítomnosti Červenej armády predpokladali potom prevzatie iniciatívy a získanie hegemónie v nich, a tým ovládnutie lokálnej politiky. Prostredníctvom nej mohli „volať“ po vykonávaní revolučnejšej politiky aj v najvyššej štátnej politike. Slovenskí občianski demokrati sa nestavali a priori proti národným výborom, pretože v nich mali tiež pozície už v odboji, resp. počas SNP a zároveň boli s činnosťou národných výborov počas SNP spokojní. Okrem toho myšlienka národných výborov vyjadrovala širšie snahy po povojnovej decentralizácii, demokratizácii a odbyrokratizovaní lokálnej štátnej a verejnej správy.34

30 RÁKOŠ, Elo - RUDOHRADSKÝ, Štefan. Slovenské národné orgány 1943 - 1968. Bratislava : Slovenská archívna správa, 1973, s. 151.

31 Podrobne viď: VOJÁČEK, Ladislav - SCHELLE, Karel. Právni dejiny na území Slovenska. Ostrava : KEY Publishing, 2007, s. 328-331.

32 JABLONICKÝ, Jozef. Slovensko na prelome. Bratislava : VPL, 1965, s. 202-213.

33 KLIMEŠ, M. - LESJUK, P. - MALÁ, I. - PREČAN, V. (Eds.). Cesta ke Kvétnu..., s. 596-600.

34 GONËC, Vladimír. Predstavy slovenských povstaleckých složek o státoprávním uspoŕádaní v souvislostech evropského odboje. In: Slovensko na konci druhej svetovej vojny. Bratislava : HÚ SAV, 1994, s. 155-157.