Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Marek Syrný - Martin Pekár: Európa na prelome. Sonda do pomerov v karpatskom prlestore v rokoch 1944 - 1945 so zretelom na územie Slovenska
18 Marek Syrný - Martin Pekár Medzi najprioritnejšie úlohy, s ktorými sa museli prvé povojnové národné výbory vyrovnať, patrila potreba rekonštruovať vojnou zničené mestá a dediny, dopravnú infraštruktúru, hospodárstvo. Najmä v doprave išlo o zásadný, komplikovaný a pritom veľmi súrny problém. Obnovenie dopravnej infraštruktúry tvorilo základ pre ďalšie vedenie oslobodzovacích bojov i zabezpečenie zásobovania obyvateľstva primárnymi potravinami, príp. ďalším materiálom potrebným pre chod bežného života. Veď napríklad iba v okrese Zvolen, ktorý vykazoval najvyšší počet zničených mostov zo všetkých okresov Slovenska, ich bolo zdevastovaných až 274.35 Obnova prinášala enormné finančné, pracovné a materiálové zaťaženie. Robili sa súpisy vojnových škôd a vojnových poškodencov pre prípad štátnej pomoci. Obnovovali sa zdevastované verejné budovy. Vedenie obcí sa snažilo z miestnych zdrojov, či štátnych lesov zabezpečiť pre tých, ktorým vojny poškodila domy, potrebné stavebné drevo.36 Vzhľadom na to, že mali práve prebiehať jarné práce a zároveň sa začali ozývať nedostatky v zásobovaní obyvateľstva potravinami, predstavitelia miestnych národných výborov upriamovali pozornosť najmä na čo najväčšie obsiatie poľnohospodárskej pôdy, a tým zabezpečenie budúcej výživy. Predstavitelia obcí vyzývali obyvateľstvo a prijímali všetky dostupné prostriedky na tomu, aby neostala nijaká pôda neobrobená. Tieto snahy však narážali na záujmy spojeneckých armád, ktoré potrebovali zásobovať množstvo vojakov podieľajúcich sa na oslobodzovaní Slovenska. A tak na jednej strane malo samotné obyvateľstvo problémy s uživením sa, na druhej strane od neho vojenské a nadriadené štátne orgány požadovali potravinové dodávky, seno, slamu a ďalšie komodity potrebné na zabezpečeniu vojakov i potrieb štátu. Popri zabezpečení zásobovania obyvateľstva v prvých pofrontových týždňoch vystupovala do popredia tiež otázka bezpečnosti. Išlo najmä o odmínovanie tých rozsiahlych oblastí Slovenska, kde prebiehali intenzívnejšie boje (najmä pohraničné oblasti severovýchodného Slovenska), zhromaždenie zbraní, ale tiež aj o zabezpečenie verejného poriadku. Ten bol narušený absenciou starých a ešte neexistenciou nových bezpečnostných štruktúr. Z uvedeného dôvodu pristupovali jednotlivé obce k formovaniu rôznych obecných milícií, pozostávajúcich čiastočne z niekdajších predstaviteľov žandárstva, finančnej stráže a podobne, výrazne doplnených aktívnymi príslušníkmi odboja (bývalými partizánmi, povstaleckými vojakmi a pod.). Z účasti v nových bezpečnostných zborov boli a priori vylučovaní prívrženci ľudáckeho režimu.37 Postupom času bolo potrebné mnohé pofrontové provizóriá zastabilizovať a skoordinovať miestne improvizované riešenia s nariadeniami a vyhláškami prijímanými Slovenskou národnou radou v Košiciach. Pri absencii rýchlejších foriem komunikácie, resp. v dôsledku zničenej dopravnej infraštruktúry museli byť z jednotlivých obcí do Košíc vyslaní špeciálni kuriéri, ktorí sa po niekoľkých dňoch až týždňoch strastiplného cestovania vracali do miest a dedín, aby zreferovali miestnemu vedeniu direktívy vydané SNR k riešeniu toho ktorého problému. Na základe prinesených inštrukcií sa potom integrovala predošlá štátna správa do systému národných výborov, namiesto provizórnej obecnej milície či niekdajšieho žan-35 Štatistická príručka Slovenska. Bratislava : Štátny plánovací a štatistický úrad, 1947, s. 386-387. 36 Podrobne viď: HALLÓN, Ľudovít - SABOL, Miroslav - FALISOVÁ, Anna. Vojnové škody a rekonštrukcia Slovenska 1944 - 1948 (hospodárstvo, infrastruktúra, zdravotníctvo). Bratislava : HÚ SAV, 2011,276 s. 37 PEŠEK, Jan. Štátna bezpečnosť na Slovensku 1948 - 1953. Bratislava : VEDA, 1999, s. 12-13.
