Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)

Mateusz Gniazdowski - Dariusz Rogut: Odvlečenie občanov Polska do Šovietskeho zväzu v rokoch 1944 - 1945

Odvlečenie občanov Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944 - 1945 I 117

Karpinska a Čeľabinska.9 Vo februári, marci, apríli a v máji sa uskutočnili vlny deportácii zo Sliezska do pracovných práporov, najmä do prác v sovietskych baniach.10 11 Poliaci a poľskí občania skončili v menších a väčších skupinách vo viacerých preverovacích a filtračných táboroch (PFL), ako aj v táboroch pre vojnových zajatcov a internovaných. Je preto ťažké určiť celkové počty deportovaných, úmrtnosť i ďalšie osudy viacerých skupín deportovaných. Pravdepodobne posledné deportácie z územia Poľska boli v roku 1949, v máji zo sovietskej väznice pri vojenskej základni v Legnici v Dolnom Sliezsku a v júni z Čenstochovej.11

Z hľadiska cieľov a procesu deportácií sa dá určiť niekoľko kategórii perzekvovaných osôb. V prvej skupine ako „internovaní“ boli vojaci poľského odboja. Vojaci a poddôstojníci boli sústredení v táboroch č. 270 Borovice a č. 41 v Ostaškov. Tábor pri Borovičach v novgorodskej oblasti bol jedným z väčších miest sústredenia zajatých vojakov AK. Pochádzali z vojvodstiev: lubelského, rzeszowského a varšavského. Do tábora vyrazil prvý transport 13. novembra 1944 z Sokolowa Podlaského, spolu prišlo niekoľkými transportmi do tábora 4 893 osôb. Druhý dôležitý tábor bol zriadený 350 km severozápadne od Moskvy pri Ostaškove. Tento tábor už mal aj svoju tragickú históriu, keďže v roku 1939 boli v tamojšom starom kláštore na ostrove na jazere Sieligier sústredení poľskí zajatci a z toho tábora bolo vyvraždených v Tvere v roku 1940 okolo 6 300 osôb. V novembri a v decembri roku 1944 do Ostaškova opäť dorazili tri transporty Poliakov, tentokrát z väznice v Bialymstoku. Spolu bolo v tábore 2 905 osôb, z toho skoro 400 žien a viac ako desať detí. Dôstojníci a civilné kádre Delegatúry londýnskej vlády boli väznení v tábore č. 454 v Riazani. Prvý transport do Riazane dorazil v auguste 1944 z Lublina (211 vojakov AK), ďalší (102 vojakov AK) prišiel v septembri z Vilniusu. Spolu bolo v tábore väznených vyše 1 100 Poliakov a poľských občanov, z toho niekoľko stoviek dôstojníkov. Poliaci boli deportovaní aj do táborov na Urale (č. 231 vyše 1 000, č. 523 vyše 500) a v Turkménsku. Spolu bolo v prvých mesiacoch roku 1945 v táboroch pre vojnových zajatcov a internovaných vyše 10 tisíc Poliakov. Časť z nich sa už nikdy nevrátila do Poľska. V rokoch 1944 - 1945 zomrelo v Boroviciach 617 osôb (12,6 %; z toho minimálne 4 zastrelení počas úteku), v Ostaškove 120 (3,4 %), v Sošve 101 (9,3 %) a vRiazani 34 osôb (1,6 %). Oveľa vyššia úmrtnosťbola napríklad v tábore Artemovskij, kde zomrelo 331 osôb - skoro každý štvrtý väzeň z Poľska (23,3 %) a v tábore č. 516 v Krasnovodsku, kde zomrela vyše polovica väzňov z Poľska (346 osôb, 55 %).12

9 GOLON, Miroslaw. Polityka radzieckich wladz wojskowych i policyjnych na Pomorzu Nadwiélaňskim w latach 1945 - 1947. Toruň : Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikolaja Kopernika, 2001, s. 153. GOLON, Miroslaw. „Pomorska oblawa”. Deportacje Polaków z Pomorza do obozów NKWD w ZSRR w 1945 roku. In: SZAROTA, Tornász - MATERSKÍ, Wojciech (Eds.). Polska 1939 - 1945. Straty osobowe i ofiary represji pod dwiema okupacjami. Warszawa : Instytut Pamiçci Narodowej, 2009, s. 291-303.

10 Pozri napríklad: WEGRZYN, Dariusz. Internowania i aresztowania mieszkaňców Górnego Šl^ska przez NKWD ZSRS w 1945 roku i ich produktywizacja w ramach systému obozowego GUPWI NKWD/MWD ZSRS w latach 1945 - 1954. In: ROSENBAUM, Sebastian - WEGRZYN, Dariusz (Eds.). Wywózka. Deportacja mieszkaňców Górnego Šlqska do obozów pracy przymusowej w Zwiqzku Sowieckim w 1945 roku. Faktografia - konteksty - pamiçc. Katowice : Instytut Pamiçci Narodowej, 2014, s. 72-145.

11 SMALEWSKI, Jan Stanislav. Opowiedzial mi „Maks”. Czasowo izolowany Fl-233. Na podstawie fragmentów „Dziennika prywatnego" i wspomnieň Antoniego Rymszy. Warszawa : ARS Print Production, 1995, 306 s. BOROWIK, Bohdan. Dotyk syberyjskiej émierci. Wspomnienia z gif bi tajgi. Radom : Bohdan Borowik, 2004,266 s.

12 ROGUT, Dariusz. Polacy i obywatele polscy w obozach NKWD-MWD ZSRR 1944 - 1956. In: ROGUT, Dariusz - ADAMCZYK, Arkadiusz (Eds.). Represje sowieckie wobec narodów Európy Šrodkowo-Wschodniej 1944 - 1956. Zelów : Aténa, 2005, s. 69-97. ROGUT, Dariusz. Polacy w obozach dla jeňców wojennych i internowanych NKWD-MWD ZSRR po 1944 r. In: tambinowicki Rocznik Muzeálny, 2007, t. XXX, s. 33-60. ROGUT, Dariusz. Internowani oficerowie Armii Krajowej w sowieckim obozie jenieckim nr 150 w Griazowcu w latach 1947 - 1948. In: BEDNAREK, Jerzy (Ed.). Sowiecki system obozów i wiçzien. Przyklady wybranych paňstw. Lódž : Instytut Pamiçci Narodowej, 2013, s. 75-110.